Kupovanie violončela⁴¹

Kodanda ma zobral do obchodu s hudobninami, aby som si kúpil violončelo. Majiteľom obchodu bol starý pán. Bol veľmi milý, ale bol taký starý až som sa bál, že jeho duša už opustila telo. Vyzeral, ako keby jeho duša bola v nebi, ale jeho telo bolo stále tu na zemi.

Hral som na desiatich alebo dvanástich rôznych violončelách - na violončelá za tritisíc, štyritisíc, osemtisíc, desaťtisíc a šestnásťtisíc dolárov. Najprv ten pán povedal na jedno konkrétne violončelo, že stojí šesťtisíc, potom povedal, že osemtisíc. Takže hovoril čokoľvek, čo povedať chcel. Na violončele za šestnásťtisíc som hral tajne. Myslel som, že by to inak nedovolili.

Štyri alebo päť z nich neboli také dobré, ako to, ktoré mám. Tri alebo štyri boli dobré. Medzi tým za osemtisíc a šestnásťtisíc bol len malý rozdiel. Bolo počuť, že tie drahšie mali sladší zvuk.

Kodanda neskôr povedal, že byť so mnou v miestnosti bez ostatných žiakov urobilo tento deň najšťastnejším v jeho živote. Dával mi vyskúšať rozličné nástroje. Bol jediným šéfom.