„Zľava“ jeden cent

Po rozhovore s pánom čiernej pleti som si kúpil zopár kníh. Spolu stáli 5 dolárov a 40 centov. Skôr než som zaplatil obchodníkovi pri pokladni, chvíľu som sa s ním rozprával. Spýtal som sa ho, či je nový majiteľ. Odvetil: „Áno, som.“
Tak som mu poprial veľa šťastia. A tiež som mu povedal aj veľa iných pekných vecí.

Potom, keď som vytiahol peňaženku, zistil som, že mám iba päťdolárovku, jeden štvrťdolár, jeden desaťcent a štyri centy. Povedal som mu: „Tu mám päť dolárov a tridsaťdeväť centov. Ak by ste to nechceli prijať, dám vám dvadsaťdolárovú bankovku.“

Schmatol dvadsaťdolárovú bankovku. Chcel mať dvadsať namiesto 5 dolárov a 39 centov. Keď sa mi chystal vydať zvyšné peniaze, povedal: „Nestojí to za to!“ a vzal si mojich 5 dolárov a 39 centov.

Povedal som: „Výborne!“

Mal by som mu niekedy dať zadarmo sto kníh. Duchovná sekcia v jeho kníhkupectve nestojí za nič — samé nezmyselné romány.

21. júla 1982