Súcit víťazí nad pokušením35
Mladý muž, ktorý mohol mať okolo 20 rokov, predával v Kalkate na ulici hneď za naším hotelom vreckovky. "Ak si kúpite tucet, dám vám jednu zadarmo," hovoril."Ak si kúpim päť tuctov, dáte mi päť zadarmo?" opýtal som sa ho.
"Samozrejme," odvetil. Urážal ma v bengálčine, ako keby som nevedel po bengálsky.
Napočítal dvanásť a potom začal počítať druhý tucet. "Nedostanem jednu zadarmo?" opýtal som sa.
"Nie, nechajte ma najprv napočítať päť tuctov," povedal.
Keď napočítal druhý tucet, zľutoval sa nado mnou a pridal na kôpku jednu navyše.
"Teraz mi máte dať dve," povedal som.
Nato znovu povedal: "Nie, dám vám ich neskôr."
Keď napočítal päť tuctov, povedal som: "Teraz mi máte dať štyri navyše."
"Nie, iba som vás skúšal! Dám vám iba jednu navyše," odvetil.
"Potom nechcem žiadne."
"Nie, mali by ste mať so mnou súcit, pretože mi trvalo tak dlho, kým som napočítal päť tuctov," namietal.
Takže súcit zvíťazil nad pokušením a ja som dostal iba jednu vreckovku navyše.
LS 126. 1. marca 1986↩
