Dvaja majitelia34
V jednom obchode som chcel kúpiť tri sárí. Mali svoju cenu, ale ja som mal inú predstavu. Žiadali 300 rupií, ale ja som povedal: "130!"Tvrdili, že za celý svoj život ani raz nepredali sárí za 130 rupií.
"Tak to urobte tentokrát. Zapamätáte si to," povedal som.
Rozprávali sme sa v bengálčine. Potom starší muž, s ktorým som hovoril, znížil cenu na 240. Vnútorne som trochu váhal, ale navonok v mojich očiach zaváhanie nevidel. Povedal som: "Nie, nechcem ich!"
Nakoniec súhlasil: "Dobre." Potom sa jeden z jeho pracovníkov na neho rozčúlil za to, že tak drasticky znížil cenu. Ten druhý muž povedal: "On nie je majiteľ. Ja som majiteľ."
"Nie, ja som majiteľ!" tvrdil ten starší muž.
Vtom som si pomyslel, že by som možno zvýšil cenu aj na 140 alebo 170, ale keď sa začali hádať, rozhodol som sa, že cenu nezvýšim, pretože bojovali ich egá.
Nakoniec som šiel do iného obchodu a začal som si prezerať tovar. Prišiel ku mne ten starší muž z prvého obchodu a povedal: "Ja som majiteľ."
"Aký je v tom rozdiel, keď mi nemôžete predať sárí za cenu, na ktorej sme sa dohodli?" spýtal som sa.
Nato povedal: "Nie, predám vám ich za vašu cenu."
Vrátili sme sa do jeho obchodu. Myslel som si, že ten druhý muž bude zúriť, ale iba povedal: "Tento človek mi hovorí, že súhlasil s predajom sárí za 130 rupií, tak čo mám robiť?"
Takže som dostal sárí za 130 rupií.
LS 125. 2. marca 1986↩
