Stretnutie v jedálni Lucille’s

Včera večer po verejnej meditácii v PS 86 som dal kvetinový kôš jednému hľadajúcemu, ktorý si prišiel po prasad. Pred pár rokmi sa tento pán zúčastnil na kurze, ktorý viedol Dhrubha. Veľmi chválil jeho kurz. Chudák Dhrubha, raz za uhorský rok dostane uznanie! Takže ocenenie tohto človeka bolo ako celý rok.
Asi pred štyrmi dňami som išiel so šiestimi alebo siedmimi žiakmi do jedálne Lucille’s. Keď som si sadol, ten pán chcel prísť a pozdraviť ma. Ale Databir sa postavil a zabránil mu, aby sa ku mne priblížil. Pozrel som na toho muža kútikom oka a videl som, že je to veľmi milý, veľmi dušeplný človek. Tak som k nemu pristúpil ja a pozdravil som ho.

Bol veľmi dojatý. Okamžite mi ukázal svoj prívesok na kľúče, na ktorom bola moja fotka. Bola to jedna z mojich usmievavých fotiek. Keď so mnou hovoril, oslovoval ma „Guru“. Spýtal som sa ho, aké má zamestnanie. Je veliteľom požiarnikov. Trochu sme sa porozprávali a ja som ho pozval, aby niekedy prišiel na našu stredajšiu večernú meditáciu, ak bude môcť. Ešte sa niekoľko minút rozprával s Databirom a potom odišiel. Ano som si nevšimol, kedy odišiel. Iba sme sedeli a jedli.

Keď prišiel čas, aby som zaplatil účet, čašníčka ma informovala, že ten pán ho už zaplatil. Povedal jej, že je šťastný, že to môže urobiť. Preto som mu včera večer, keď prišiel na našu stredajšiu verejnú meditáciu, dal kvety. A dnes som počul, vraj po tom stretnutí povedal, že by sa rád stal žiakom.

8. októbra 1981