Ten istý zákazník dvakrát

Včera som išiel odprevadiť Alo na letisko. Rada číta noviny a časopisy, takže kým čakala na letenku, išiel som jej kúpiť New York Times, Newsweek a časopis People. Pri kase pracovalo mladé dievča. Dal som jej dvadsaťdolárovku. Môj nákup vyšiel na niečo vyše štyroch dolárov, takže mi vydala tri päťdolárovky a nejaké drobné. Potom povedala veľmi povýšenecky: „Nemám desaťdolárovú bankovku!“ Povedala to, ako keby som ju žiadal o desaťdolárovú bankovku.

Povedal som: „Na tom nezáleží, hlavne, že ste mi správne vydali.“ Potom som uvidel dve rozkošné bloky na písanie s nápisom „Milujem New York“ a srdcom. Povedal som si: „Ja naozaj milujem New York. Poskytol mi útočisko. Žiadne iné miesto mi takéto útočisko nedalo.“

Podišiel som s blokmi na písanie k dievčaťu. Stál som pred ňou a ona už takmer išla blokovať. Odrazu som dostal inšpiráciu kúpiť nejaké sladkosti pre Alo a Savyasachi. Vtedy sa na mňa nahnevala. Nikto za mnou nestál. Iba jeden človek sa prechádzal po predajni; to bolo všetko. Povedal som: „Aký je rozdiel, či prídem naspäť ja, alebo príde iný zákazník? Nemôžete ma brať ako ďalšieho zákazníka?“

Povedala mi: „Ó, na to som nemyslela.“

17. septembra 1981