8.

Môj Pane,
keď urobím niečo zlé ,
okamžite a bez milosti
ma vyhrešíš.
Ale keď robím veľa vecí správne –
myslím tým veľmi uspokojivo –
nepovieš ani jedno slovo
ocenenia.
Je to spravodlivé?

„Moje dieťa,
keď robíš veci
pre Moje veľké Uspokojenie,
cítim k tebe veľký obdiv.
Ale beda, tvoja ohromná pýcha
nerozumie Môjmu jazyku.
A čo je horšie,
ohlušuje
tvoje dve dlhé a krásne uši.“

„Moje dieťa,
vtedy by si mal byť ku Mne súcitný
namiesto toho,
aby si na Mne hľadal chyby.“

„Moje dieťa,
dúfam, že som obhájil Svoj prípad
veľmi čestne
a veľmi uspokojivo.“

Môj Pane,
v tom prípade
je mi Ťa hrozne ľúto.
Alebo, mal by som povedať,
že sa úplne
a bezvýhradne odovzdávam
Tvojej nevyspytateľnej Múdrosti.