Pre teba, dieťa moje, niet odpočinku!

Napriek mojej fyzickej chorobe a mnohým vnútorným aj vonkajším problémom sme na tomto výlete dosiahli dve veľmi významné veci. Dokončili sme Dvadsaťsedemtisíc rastlín ašpirácie a dva milióny kresieb vtáčikov. Z literárneho a umeleckého hľadiska bude tento výlet naším najvýznamnejším darom Absolútnemu Najvyššiemu. Dokončiť Dvadsať sedem tisíc rastlín ašpirácie je v našom živote ašpirácie niečo, čo je úplne najvýznamnejšie a najlepšie.

Báseň 27,000

Mojich Dvadsaťsedemtisíc
rastlín ašpirácie
aby som vám odovzdal
kvety Úsmevu Slnka
Jeho Srdca.

Mojich dvadsaťsedemtisíc
rastlín ašpirácie,
vy ste dali ľudstvu
bezsenný smäd po Bohu
a
bezdychý hlad po Bohu.²

Absolútny Príkaz môjho Najvyššieho

Dnes v skorých ranných hodinách bola moja duša v mojom transcendentálnom vedomí a moje srdce v mojom univerzálnom vedomí.

Môj Najvyšší, môj Najvyšší, môj Najvyšší stál predo mnou a povedal mi: „Pre teba niet odpočinku, niet odpočinku, niet odpočinku, Moje dieťa!“

Povedal som svojmu Najvyššiemu: „Čo odo mňa ešte chceš, čo ešte?“

On mi povedal: „Sedemdesiatsedem tisíc.“

Okamžite som sa Ho spýtal: „Je to Tvoje Prianie, Tvoja Žiadosť, Tvoja Vôľa alebo Tvoj absolútny Príkaz?“

Odpovedal mi: „Je to Môj absolútny Príkaz.“

Potom som mu povedal: „Nemyslím si, že budem žiť na zemi tak dlho.“

Povedal mi: „Dieťa moje, prikazujem ti začať. Prikazujem ti začať. Ty vieš a ja viem, ako dlho budeš na zemi, ale chcem, aby si začal. To je Môj absolútny Príkaz.“

„Môj Najvyšší, Môj Najvyšší, poslúchnem Tvoj Príkaz, poslúchnem.“

O knihe Sedemdesiatsedem tisíc stromov služby

Môj problém je len začať. Koľko nových žiakov príde na našu loď a koľko ich našu loď opustí, kým skončím? Len Najvyšší vie, koľkí prídu a koľkí odídu, a koľkí pôjdu do Neba. To vie len Najvyšší. Ale skôr než dokončím Sedemdesiatsedem tisíc, odídem do Neba aj ja.