Inkarnácia zlatých príležitostí

Dovoľte, aby som povedal niečo o reinkarnácii. Dúfam, že všetci veríte v reinkarnáciu – možno je to pre niektorých z vás len slovo. Či už som bol vo svojej poslednej zvieracej inkarnácii levom, alebo som bol veľkou duchovnou osobnosťou, minulosť je prach. Kým sme boli, to vie Boh. Ale v budúcnosti sa musíme niečím stať. V mojom prípade môžem so všetkou úprimnosťou a najväčšou pravdivosťou povedať, že už nebudem mať žiadne ďalšie inkarnácie. Toto je úplný koniec môjho pobytu na zemi. Ale, nanešťastie alebo našťastie, nie je tu nikto, kto nebude mať ďalšie inkarnácie. Každý sa musí vrátiť. Každý sa bude musieť reinkarnovať na zemi, aby pracoval buď pre Boha, alebo sám pre seba. Všetci určite budete musieť prejsť mnohými, mnohými inkarnáciami, kým realizujete Boha, či už chcete alebo nie. Nezávisí to od vás.

Vidíte, že táto realizovaná duša tak veľmi trpí v rukách ľudstva. Možno si poviete: „Kto chce realizáciu Boha? Guru toľko trpí!“ Je pravda, že trpím, ale Boh nikomu nedovolí, aby zostal nerealizovaný.

Otázka je, koľko príležitostí môžete dostať v jednej inkarnácii, aby ste urobili pokrok? Všetci duchovní Majstri hovorili, že ak v nejakej ľudskej inkarnácii získate realizovanú dušu za svojho duchovného Majstra, získate tým najväčšiu príležitosť nielen na to, aby ste v tejto inkarnácii bežali najrýchlejšie, ale tiež, aby ste znížili počet svojich budúcich inkarnácií.

Ak dokážete potešiť svojho Majstra v každej oblasti svojho života, vaše budúce inkarnácie budú príjemnejšie, osvietenejšie a viacej napĺňajúce. Keby ste na realizáciu Boha potrebovali päťdesiat, šesťdesiat alebo dokonca dvesto ďalších inkarnácií, môžete to urobiť možno za desať, dvadsať alebo tridsať inkarnácií. Ale buďte si istí, že tu nie je nikto, kto by mohol povedať: „Už nebudem mať žiadnu inkarnáciu,“ alebo „Nezaujíma ma realizácia Boha, nepotrebujem Boha.“ Boh nikomu nedovolí, aby zostal nerealizovaný. Musíte sa vrátiť znova a znova a znova.

Rád by som svojim žiakom povedal, že ak v tejto inkarnácii nevyužívate svoje spojenie so mnou, ak správne nepoužívate svoje vnútorné a vonkajšie spojenie so mnou, robíte himalájsku chybu. Zakaždým, keď sa vrátite na zem, uvidíte, aké ťažké je robiť pokrok. Je nemožné zmerať, akým utrpením prechádza každá ľudská bytosť na zemi. Cítite, že vaše utrpenie je neznesiteľné, ale nemáte predstavu, o koľko viac trpia tí, ktorí nenasledujú žiadnu duchovnú cestu. Máte šťastie, že nasledujete duchovný život.

Každý človek musí nakoniec vstúpiť do duchovného života. Nemusí to byť cesta ako taká. Ako moji žiaci máte cestu, ale mnohí iní duchovní hľadajúci a Majstri najvyššieho rádu nenasledovali žiadnu konkrétnu cestu. Pán Buddha a Sri Krishna nenasledovali cestu. Realizovali Boha vďaka svojej vlastnej ašpirácii a meditácii.

Keď však nasledujete duchovného Majstra, máte ďalšiu výhodu. Sri Ramakrishna hovorieval, že krava dáva mlieko a toto mlieko nie je v chvoste, v nose alebo v uchu kravy. Je na určitom mieste. Mlieko dostanete vtedy, keď stlačíte vemeno. Podobne, keď príde duchovný Majster, osvietenie môžete získať z jeho tretieho oka alebo z jeho srdca. Tretie oko je ťažké vidieť, ale srdce môžete vidieť aj cítiť.

Vrátim sa k téme budúcich inkarnácií. Každá inkarnácia nám dáva skúsenosti. Môžete ich nazvať zdravými alebo nezdravými, tieto skúsenosti nás však vedú k špeciálnemu cieľu. Niektoré ľudské bytosti získali duchovné bohatstvo – mier, svetlo a blaženosť – vo svojich predchádzajúcich inkarnáciách. Zo svojej predchádzajúcej ašpirácie získali niektoré božské vlastnosti. Boh im samozrejme, určite tieto božské vlastnosti vráti, keď sa znova vydajú na cestu. A potom im povie, aby svoje božské vlastnosti zväčšovali a zväčšovali. Na druhej strane, na zemi sú milióny ľudí, ktorí začnú svoju novú inkarnáciu, nový život, bez akéhokoľvek božského mieru, božského svetla alebo božskej blaženosti.

Keď sa vydáte na duchovnú cestu, máte tak veľa príležitostí robiť pokrok. Je to ako vstúpiť do najkrajšej záhrady. Sú v nej tisíce kvetov a každý z nich je krásny a vonia. Môžete si odtrhnúť akýkoľvek kvet, ktorý vám dá radosť. Môžete mať veľa vnútorných skúseností a zbierať vôňu vo svojom srdci, vo svojom vnútornom živote. Tieto skúsenosti si môžete priniesť späť vždy, keď sa inkarnujete.

Pre ľudí, ktorí nasledujú duchovnú cestu, je najdôležitejšie to, ako vážne berú svoj duchovný život, ako veľmi si vážia svoj duchovný život, ako veľmi si chcú udržať vnútorné spojenie so svojím vnútorným Kormidelníkom, s Najvyšším.

Môže sa stať a stáva sa, že niektorí z mojich žiakov brali duchovný život oveľa vážnejšie, keď prvýkrát prišli na cestu. Ak zoslabne spojenie, ktoré si vytvorili s Najvyšším, keď začali brať duchovný život vážne, ak nemajú ten istý postoj, ak nemajú rovnakú dychtivosť, ak nemajú rovnakú ochotu, lásku, oddanosť a odovzdanosť, bude im prirodzene chýbať aj cit pre vnútorný život. Ak tam už nie je toto spojenie, jednota ani hĺbka, ak už v srdci nie je stúpajúci plač a plameň takmer vyhasol, potom bez ohľadu na to, čo sa stane, bez ohľadu na to, koľko rokov strávia na ceste, ako môžu vôbec dúfať, že vo svojich budúcich inkarnáciách budú schopní viesť duchovný život od samého začiatku? Nie, je to len ich zbožné prianie.

Keď ste na lodi, keď ste na ceste, otázkou je, či chcete robiť najrýchlejší pokrok, alebo chcete ísť rýchlosťou indického volského povozu. Môžete robiť oboje. Keď raz vo vnútornom živote začnete bežať maratón Večnosti, môžete sa zastaviť, môžete si dokonca ľahnúť, ale nemôžete odstúpiť z pretekov. Keď raz začnete, musíte ich dokončiť. Aj keď sa pretekov nezúčastníte dnes, niekedy v budúcnosti musíte začať. Budú tam nekonečné maratóny a vy sa ich budete musieť zúčastniť. Dnes si možno poviete: „Nie som pripravený. Nemám o to záujem." Ale zajtra alebo pozajtra sa budete musieť týchto vnútorných pretekov , tohto vnútorného maratónu zúčastniť. Na druhej strane, niektorí bežci bežia veľmi rýchlo, zatiaľ čo iní nie. Ale napriek tomu títo bežci idú ďalej a pomaly, vytrvalo musia dosiahnuť svoj cieľ.

Mnohí duchovní Majstri, keď realizujú Boha, sľubujú, že sa vrátia späť na zem, ale uisťujem vás, že spomedzi duchovných Majstrov toho najvyššieho rádu sa nikto nevrátil a ani sa nevráti. Môže prísť ich emanácia alebo niečo podobné, ale realizované duše najvyššieho rádu sa nevrátia. Raz Sri Ramakrishna ukázal na určité miesto na mape a povedal, že sa tam vráti. Tým miestom bolo Rusko. Narodil sa v Rusku? Nie, nenarodil.

Odbočujem od témy, takže sa vrátim späť. Táto inkarnácia je inkarnáciou zlatých príležitostí. Obnovte svoju ašpiráciu! Obnovte svoje zasvätenie! Obnovte, znovu oživte všetko! Nasledujte cestu lásky, oddanosti, odovzdanosti a jednoty. Ak vás tieto božské vlastnosti opúšťajú, ak si ich zámerne nevážite, ak máte pocit, že v duchovnom živote nie je nič, potom môžete ísť a skúsiť iný život, voláme ho vonkajší život. Uvidíte, že vonkajší život je nekonečne, nekonečne ťažší. Kým ste na ceste, príležitosti, ktoré môžete získať vďaka svojej ašpirácii, zasväteniu, láske, oddanosti a odovzdanosti, vďaka svojej pravidelnej duchovnej disciplíne, nezískate, ak nebudete nasledovať duchovný život.

Na druhej strane, len to, že ste mnoho rokov viedli duchovný život, ešte neznamená, že teraz môžete ísť svojou vlastnou cestou – nie! Vnútorné spojenie je nanajvýš dôležité. Vďaka svojmu vnútornému spojeniu – pevnému, pevnejšiemu, najpevnejšiemu – robíte najrýchlejší pokrok. Vo chvíli, keď cítite, že vnútorné spojenie slabne, ak vidíte, že už nie je také silné ako predtým, buďte si istí, že odchádzate ďaleko, ďalej, najďalej od svojho duchovného života, ktorý je skutočným životom. Možno si myslíte, že budete vo vonkajšom živote šťastní, ale mali by ste vedieť, že klamete sami seba.

Pred skutočným duchovným životom nemôže nikto uniknúť navždy. Môžete unikať desať, dvadsať, tridsať, štyridsať rokov. Ale Boh vás opäť prinúti prijať duchovný život, buď v tejto inkarnácii alebo v budúcej inkarnácii, pretože bez duchovného života nikto nedokáže realizovať Boha. Nakoniec nebude ani jedna ľudská bytosť, ktorá by povedala: „Nechcem realizáciu Boha.“ Možno teraz poviete, že nechcete realizovať Boha, ale budete prinútení, budete prinútení. Kým? Samotným Bohom. Ak sa vaša ašpirácia oslabila, neznamená to, že vám Boh dovolí zostať vo vonkajšom živote navždy a robiť si, čo chcete. Možno vám to na krátky čas dovolí, ale jedného dňa veľmi silno potiahne za nitku! Prečo chcete čakať, kým budete nútení niečo urobiť, ak viete, že je to niečo dobré – nielen pre vás, ale pre celé ľudstvo?

V duchovnom živote hodina prichádza a odchádza. Ak hodinu, Božiu Hodinu, nepoužijete správne, potom, keď nabudúce nastane znovu, bude prísnejšia. Je to ako na letisku. Pred poslednou výzvou na nástup do lietadla zaznejú tri alebo štyri oznamy. Ale keď zaznie posledné výzva, ak sa nebudete ponáhľať a nenastúpite do lietadla, lietadlo nebude čakať. Zmeškáte svoj let, a kto vie, kedy bude ďalší. V duchovnom živote je to presne tak isto. Chcete ísť z jednej úrovne vedomia na druhú. Volajú vás. Ak teraz nevyužijete príležitosť, ak nebudete venovať pozornosť výzve, aby ste nastúpili do lietadla, zmeškáte let.

Vždy, keď bežíme maratón, prisaháme, že ďalší už nikdy nebudeme bežať. A čo sa stane na ďalší deň? Ideme trénovať! Počas pretekov nás celé telo bolí, bolí, bolí, ale na druhý deň sme znovu inšpirovaní trénovať na maratón. Vnútorný maratón nemá presne stanovenú dĺžku. Nekončí po štyridsiatich dvoch kilometroch. Vnútorný beh je, našťastie alebo nanešťastie, veľmi, veľmi dlhý. Ak nedokončíte svoj vonkajší maratón, nič sa nestane, hoci sa vám niektorí ľudia môžu smiať. Vaši kolegovia môžu povedať: „Je neschopný, nedokázal to zabehnúť." Alebo možno budú mať s vami súcit. Potom je na vás, či to chcete skúsiť znova. Ale vnútorný maratón musíte prijať. Niekto si možno povie: „Ó, ja nemusím bežať tento vnútorný maratón.“ Rád by som však povedal, že tá hodina príde.

Na druhej strane, sú ľudia, ktorí začali vnútorný maratón a potom si z nejakého dôvodu myslia, že sa môžu zastaviť. Ale v tomto maratóne nemôžete úplne skončiť. Niekoľko dní, mesiacov, rokov alebo dokonca niekoľko inkarnácií si môžete dopriať odpočinok, ale potom budete nútení začať znova. Bohužiaľ, zakaždým, keď poľavíte vo svojej ašpirácii, vo svojej dychtivosti, pripravenosti a ochote, len si to sťažíte. Ak si špičkový šprintér užíva potešenie, potom keď sa vráti na trať, bude pre neho oveľa ťažšie vrátiť sa na svoju vlastnú úroveň. Ak sa dnes športový šampión vzdá behu, koho to zaujíma? Môže si povedať: „Už som urobil dosť.“ Ale vo vnútornom živote duchovný hľadajúci nebude môcť prestať bežať. Keď raz začal vnútorné preteky, nebude sa môcť vzdať. Bude bežať, kým preteky nevyhrá. Vyhrať tu znamená realizovať Boha.

Vaša dychtivosť prísť do cieľa je nanajvýš potrebná. Každý človek si musí pamätať, že preteky sú povinné, ale tí, ktorí sú múdri a vedia, že musia bežať, si povedia: „Čím skôr, tým lepšie!“ Iní môžu mať pocit, že ich čas ešte nenastal, a tak majú šťastie.

Povedzme, že v rodine je mladší brat a starší brat. Keď mladší brat vidí, že jeho starší brat ide do školy, môže si povedať: „Chcem byť taký veľký a múdry ako môj starší brat. Aj ja musím ísť teraz do školy.“ Jeho starší brat možno začal v siedmich rokoch, ale on je dychtivý začať v štyroch rokoch. Pozrite sa, aký je múdry! Aj v duchovnom živote vidíme, že niektorí svätí, niektorí duchovní Majstri a niektorí Jogíni sú ako starší bratia. Ak sme múdri, vieme, že ich život budeme musieť prijať aj my, nie pokiaľ ide o ich odev alebo vonkajší vzhľad, ale o vnútorný plač ich srdca.

Vo vonkajšom maratóne, keď zabehnete štyridsaťdva kilometrov, je koniec. Potom, po dlhom čase, možno po troch mesiacoch alebo šiestich rokoch, môžete bežať ďalší maratón. Ale v duchovnom živote to tak nie je. Keď dosiahnete určitý cieľ, je to začiatok cesty k ďalšiemu cieľu, vyššiemu cieľu. Ak prekonáte malú slabosť – určitú neistotu, žiarlivosť, nečistotu alebo nižšie vitálne problémy – príde ďalšia. Ale postupne, postupne, bez ohľadu na to, aká silná je tá slabosť, môžete ju prekonať.