Moja všadeprítomná duša pozoruje⁵¹

Keď skladám piesne, je to pre mňa veľká úľava! Čím viac piesní, tým väčšia je moja radosť a tým väčšia je moja úľava, že je úloha splnená. Potom vidím, že ľudia tu a tam tie piesne nacvičujú. V istom zmysle je to radosť hneď od začiatku. Keď zhudobním svoje slová, vy sa tie piesne učíte a učíte. Učenie znamená, že sa stotožňujete s mojou vnútornou prítomnosťou, s mojou radosťou a vďačnosťou.

Keď budete nacvičovať, úprimne vám hovorím, že moja duša bude vždy prítomná. Mám veľa, veľa, veľa vnútorných bytostí. Budú tam. Keď moji žiaci robia niečo, čo ma teší, bude tam moja duša alebo jedna z mojich vnútorných bytostí, aby im zväčšila radosť. Keď spievate niekoľko piesní veľmi dušeplne, veľmi dušeplne, moje vnútorné bytosti privedú moju dušu, aby si ich vypočula. Stalo sa to už mnoho, mnohokrát. Keď niektoré skupiny spievajú veľmi úprimne a správne, a pritom dušeplne a sebadávajúco, moja duša ich pozoruje. Verte mi! Moja všadeprítomná duša ich vnútorne pozoruje a oceňuje, oceňuje ich. Nepoviem, nemôžem povedať, kto to je –spôsobilo by to vážne problémy iným skupinám. Viem, že niektoré skupiny vo všeobecnosti nacvičujú veľmi, veľmi dušeplne.

Niektoré skupiny jednoducho kričia! Spievajú, ale dušeplnosť a nesebeckosť potrebujú vo väčšej miere. Na druhej strane, všetky skupiny, ktoré nacvičujú, si zaslúžia moju veľmi, veľmi zvláštnu pozornosť, náklonnosť a vďačnosť.

Tieto piesne vám pomáhajú. Navonok sa môže zdať, že nacvičovanie je veľmi ťažké, nudné alebo monotónne. Monotónny pocit sa, žiaľ, u niektorých spevákov dostaví už vtedy, keď začnú spievať. Z vonkajšieho hľadiska je po pätnástich alebo dvadsiatich piesňach takýto nudný, monotónny pocit pochopiteľný. Máte pocit, že keby ste mohli robiť niečo iné, mali by ste väčšiu radosť. Ale ak dokážete pokračovať, ak dokážete spievať päť alebo desať minút, potom sa vám radosť vráti. Na začiatku vám možno chýba radosť. Ale po piatich alebo desiatich minútach určite radosť získate. Keď budete spievať, uvidíte, že namiesto monotónneho pocitu získavate radosť. To, čo vám dáva radosť, je prítomnosť jednej z mojich vnútorných bytostí.

U niektorých spevákov sa hneď, ako začnú spievať, objaví všetka ich váhavosť. Nie je to neochota, to nechcem povedať. Ale váhajú v každom okamihu. Nevedia, či robia správnu vec alebo nie. V jednej časti svojej bytosti chcú spievať, ale iná časť má problém ponoriť sa do sveta hudby. Dokonca aj tu, kde spieva toľko žiakov, niektorí nespievajú dušeplne. Žiaľ, spievajú ako papagáje! Pozerajú sa na noty vo svojich zošitoch, ale dušeplnosť tam nie je, dychtivosť tam nie je. Na druhej strane musím povedať, že niektorí ľudia majú dychtivosť a dušeplnosť. Spievajú správne, spievajú dušeplne, a všetko, čo je potrebné, aby urobili vnútorný pokrok, tam určite je.

Ani netušíte, aký pokrok robíte, keď dušeplne spievate moje piesne. Aj keď sa vám nedarí dobre meditovať, váš spev vám nesmierne, nesmierne pomáha. Moja vnútorná bytosť si vedie záznamy o tom, kto spieva dušeplne. Keď počujem správy od svojej vnútornej bytosti, alebo keď vás vidím spievať priamo pred sebou, vnútorne vám dávam známky. Spievať znamená stotožniť sa s mojou dušou alebo s mojou vnútornou bytosťou. Ak sa dokážete stotožniť s mojou vnútornou bytosťou, myslíte si, že vám moja vnútorná bytosť za to nič nedá?

Spievaním piesní mi robíte takú radosť! Možno nepoznáte význam bengálskych slov, ale vaša duša a vaše srdce ho poznajú. Preto dokážete tieto piesne spievať tak krásne, tak dušeplne. Vaše srdce a vaša duša poznajú ich význam. Spievajú vo vás a cez vás všetkých, spievajú a spievajú. Dušeplné a modlitbyplné spievanie nie je v žiadnom prípade menej dôležité ako modlitby a meditácie.

Hudba je veľmi dôležitá. Naše piesne sú veľmi dôležité. Na našej ceste si úplne každý spevák zaslúži moju vďaku a poďakovanie, moju hrdosť a pýchu.