Je to Boh, kto nás učí⁴⁵

Chcel by som povedať niekoľko slov. Existuje len jeden duchovný Učiteľ, a tým Učiteľom je Boh. Moji študenti a ja Ho nazývame jedným menom a vy Ho môžete nazývať iným menom, ale je to tá istá Osoba.

Niektorí ľudia sú dobrí v určitom predmete. Niekto je výborný futbalista, niekto je skvelý hudobník a niekto iný zasa vyniká v inej oblasti. Pokiaľ ide o duchovnosť, modlitbu a meditáciu, v tejto inkarnácii som začal v siedmich rokoch. Aj v predchádzajúcich inkarnáciách som študoval, takže možno túto tému dobre poznám. Keď človek praktizuje duchovnosť mnoho, mnoho rokov, môže poznať svoje predchádzajúce inkarnácie. Z duchovnosti získavame túto schopnosť. Ak som dobrý basketbalista, volejbalista alebo iný športovec, nebudem vedieť, kým som bol ja, alebo kým ste boli vy v predchádzajúcej inkarnácii. To je výhoda, ktorú získavame z duchovnosti.

Duchovnosť nám dokáže poskytnúť mier v mysli. Bez ohľadu na to, aký skvelý je človek ako športovec, hudobník, spevák alebo majster v akejkoľvek oblasti, nebude mať mier v mysli. Pre mier mysle sa musíme modliť a meditovať. Nič iné nám mier mysle nedá. Ak ste najväčším manažérom najväčšieho hotela na svete, budete mať toľko problémov! Čím väčším sa stanete, tým väčšiu zodpovednosť dostanete. Ak sa však modlíte a meditujete, starosti a obavy vás nebudú napádať.

Mám takmer sedemtisíc žiakov v najmenej šesťdesiatich krajinách. Som za nich plne zodpovedný. Ich problémy zároveň kladiem k Božím Nohám. Modlím sa k Bohu. Ponúkam Bohu svoje modlitby a všetky problémy kladiem k Božím Nohám. Týmto spôsobom získavam mier. To je to, čo sa učíme v našej meditácii: mier, mier.

Každý človek má tri rodiny. Vaša vlastná rodina s deťmi, otcom a matkou je jedna rodina. Vaša malá rodina zahŕňa vašich vlastných príbuzných. Potom nasleduje vaša milovaná krajina, Malajzia. Malajziu musíte považovať za svoju rodinu. Je to vaša milovaná krajina, ktorá sa stáva vašou druhou rodinou. Predpokladajme, že ste sa narodili v Číne. Potom bude vašou milovanou krajinou Čína. Niektorí ľudia sa narodili v Indii. Ich milovanou krajinou bude India. Pre každého človeka bude určitá krajina jeho druhou rodinou. Či už ste Malajzijčan, Číňan alebo Ind, na prvom mieste je vaša vlastná rodina. Potom príde vaša krajina ako vaša druhá rodina. Vašou treťou rodinou je celý svet.

Narodil som sa v malej dedinke. Odišiel som do južnej Indie, kde som sa dvadsať rokov modlil a meditoval, a potom som odišiel do Ameriky, aby som slúžil duchovným hľadajúcim. Nech robím čokoľvek, nehovorím, že „učím“. Je to samotný Boh, kto nás učí, my len slúžime. Ja slúžim vám. Ak ste moslim, je vaším Bohom Alah. Ak ste Číňan alebo Ind, tiež nazývate svojho Boha konkrétnym Menom. Je to ten istý Boh, či už ho nazývame Alah alebo nejako ináč.

Modlíme sa k Bohu, aby nám dal radosť. Modlíme sa k Bohu, aby nás vždy udržiaval v dobrej fyzickej kondícii a morálne a duchovne bdelých, aby sme nerobili chyby. Urobili sme veľa, veľa chýb. Všetci robíme chyby. Niektorí ľudia sa nemodlia k Bohu za odpustenie, zatiaľ čo iní áno. Ak sa modlíme k Bohu za odpustenie, On nám odpustí. Niektorí ľudia urobia chybu, ale nemodlia sa Bohu za odpustenie. Majú pocit, že to nie je potrebné. Ale ak sa nebudeme modliť za odpustenie, bude pre nás veľmi, veľmi ťažké byť v živote šťastní.

Som vám všetkým veľmi vďačný. Moje požehnanie je mojou modlitbou, mojou meditáciou. Nepoužívam ruky na požehnanie jednotlivca tradičným spôsobom. Cítim, že iba Boh môže položiť Svoje súcitné Ruky na našu hlavu. O duchovnosti viem o niečo viac ako vy. O podnikaní a iných témach viete vy oveľa viac ako ja. Modlím sa k Bohu, aby vás požehnal. Opäť opakujem, že nikoho nepožehnávam tradičným indickým spôsobom a nechcem, aby sa ľudia dotýkali mojich nôh. Nie som toho hoden, ale niekedy ku mne ľudia prichádzajú a dotýkajú sa mojich nôh. Je to tradícia, ale ja to nechcem. Všetkých vás beriem ako svojich mladších bratov a mladšie sestry. Starší brat vie trochu viac ako tí najmladší v rodine. Ten, kto sa narodil prvý, vie, kde je otec, kde je matka. Hovorí tým mladším: „Poďte, poďte – môžem vám ukázať, kde sú naši rodičia.“ Vtedy sa jeho úloha končí. Vtedy budú môcť tí menší hovoriť s matkou a s otcom a budú sa môcť dozvedieť veľa, veľa vecí o vnútornom svete a o vonkajšom svete.

Znova a znova opakujem, že keď sa budem s vami modliť, dostanete od Boha Požehnanie. Nazývam Ho Absolútny a používam výraz „Najvyšší“. Je to ten istý Boh, ale toto Meno sa mi páči. Vaše deti vás volajú jedným menom, napríklad „otecko“ a „mamička“. Keď vyrastú, budú vás volať „otec“ a „mama“. A ostatní ľudia, vaši priatelia, vás budú volať vaším vlastným menom. Či už ste sudca či senátor, alebo zastávate nejakú inú dôležitú funkciu, ste ten istý človek, ale pre niekoho budete priateľ, pre niekoho rodič, pre niekoho sestra alebo brat. Ale stále ste ten istý človek, tá istá osoba. Podobne, aj Boh je ten istý, bez ohľadu na to, aké Meno pre Neho používame.

Teraz každého z vás pozývam, aby si láskavo sadol predo mňa a jednu alebo dve minúty so mnou meditoval. Ak sú s vami vaši príbuzní, ak je s vami vaša manželka, manžel alebo vaše dieťa, môžete prísť spolu. Ale ak ste sami, ak ste si nepriviedli manželku, manžela ani deti, potom prosím, príďte sami.

Teraz, prosím, poďte jeden po druhom a láskavo sa na mňa pozerajte. Majte ruky uvoľnené. Naša modlitba, naša meditácia nie je prísna ani strohá – nie, nie, nie! Boh si necení, ak k Nemu prichádzame v strnulej polohe. Boh povie: „Ty blázon! Kto ťa požiadal, aby si sa stal neprirodzeným?“ K Bohu by sme mali pristupovať normálnym spôsobom, prirodzeným spôsobom. Niektorí ľudia pri modlitbe mučia svoje telo a Bohu je to ľúto. Ak chcem ísť k svojmu Otcovi, musím trpieť? To je úplná hlúposť. Boh mi povie: „Dieťa moje, príď ku mne taký, aký si.“