Duša na telefóne¹⁷

Pred týždňom som zavolal do nášho dublinského Centra. Bolo tam asi trinásť žiakov. Boli tam aj rodičia a sestra vedúceho nášho Centra. Boli ku mne veľmi, veľmi milí. Požehnal som ich, všetkých, a potom mi na moju najväčšiu radosť zaspievali. Keď spievali, bol som tak hlboko dojatý. Potom som im cez telefón požehnal a urobil im radosť vtipmi a rozprávaním.

Keď som zavesil, priamo v telefóne, ktorý som držal, som jasne videl dušu Subarata. Povedala mi: „Guru, a čo ja? Nepožehnal si ma!“ Vôbec som na ňu nemyslel! Požehnal som našich dublinským žiakov. Potom som ju s takou radosťou, láskou a náklonnosťou požehnal a ona bola taká šťastná. Subarata pochádzala z Írska a zo sveta duší udržiavala spojenie so svojím Írskom. Dokonca aj ako vedúca nášho Centra v Aucklande spolu s Jogyatom veľmi, veľmi usilovne pracovali na tom, aby do nášho dublinského Centra priviedli žiakov.