Mám rád súťaženie¹⁶

Mám rád súťaženie! Mám ho rád po celý život. Teraz síce hovorím o „sebaprekonávaní“, ale súťaženie mám stále rád. Všetky svoje duchovné deti beriem ako jednu rodinu. Ak niektorá skupina porazí v súťaži inú, beriem to ako jednotu v rodine. Mám rád súťaženie, ale keď hrajú moje deti, určite to beriem ako rodinnú záležitosť. Ak vyhrá tím jednej krajiny, nikdy to neberiem ako obyčajnú súťaž. Vidím len to, ktorá krajina na vďaka svojej jednote prekonala ostatné krajiny. Týmto spôsobom si zachovávam svoju filozofiu!

Začíname so súťažením. Ak neexistuje súťaž, vládne letargia. Ak existuje súťaživý duch, človek sa snaží podať čo najlepší výkon. Ak neexistuje súťaživosť, sebadisciplína je najťažšia vec! Ak existuje určitá súťaživosť, potom sa do popredia dostáva náš vnútorný duch.

Na druhej strane, všetko berieme ako skúsenosť jednoty. Sme múdri, takže začíname so súťaživým duchom. Potom sa všetko stáva jednotou a sebaprekonávaním. Takto robíme pokrok.

Osobné sebaprekonávanie znamená, že ak teraz vstávam o siedmej ráno, budem sa snažiť vstávať o pol siedmej alebo o trištvrte na sedem. Takéto sebaprekonávanie je dobré v akejkoľvek oblasti. Je však mnoho ďalších vecí, ktoré môžeme robiť. Ak máme trochu súťaživého ducha, môžeme zažiariť v mnohých, mnohých oblastiach. Avšak náš súťaživý duch neznamená, že niekoho zničíme. Náš súťaživý duch sa presadzuje na základe našich bratských a sesterských citov.