Sankaračarya sa stáva sanjásinom¹⁰

Bol raz jeden veľký učenec sanskritu, ktorý bol tiež jedinečným filozofom. Keď bol ešte celkom mladý, povedal svojej matke: „Matka, tento svet nemám rád. Tento svet nie je dobrý. Tu je to samé spútanie a ilúzia. Chcem sa vzdať tohto sveta. Chcem prijať sanjás, odriekanie.“

Matka prepukla v plač: „Syn môj, ako môžeš prijať sanjás? Predsa vieš, že celé stvorenie patrí Bohu. Ako by si mohol odísť z Božie stvorenia? Nie, nie, nemôžeš prijať sanjás. Musíš byť so mnou. Bez teba nebudem schopná na zemi žiť. Môj život by bol biedny a neznesiteľný. Tvoja neprítomnosť by mi lámala srdce. Nemôžem ti dovoliť prijať sanjás.“

Mladý muž zostal ticho. Nemohol prijať život sanjásina bez povolenia svojej matky. Podľa písem, ak sa chcete stať sanjásinom, potrebujete povolenie jedného z rodičov alebo opatrovateľov. Iba vtedy bude sanjas plodný. A tak čakal na povolenie od svojej matky oddane, dušeplne a bezmocne.

Jedného dňa išiel plávať do neďalekej rieky a tam ho schmatol krokodíl. Začal kričať a jeho matka k nemu pribehla.

Krokodíl povedal: „Ak chceš zostať v nevedomosti, potom ťa zjem, ale ak nechceš zostať v nevedomosti, potom ťa pustím.“

Syn potom povedal: „Matka, teraz je čas, aby si mi splnila moje želanie. Ak mi ho nesplníš, potom ma krokodíl zabije.“

Dám svoj súhlas, aby si prijal sanjas, ak cítiš, že ťa krokodíl pustí,“ povedala matka.

V tom momente ho krokodíl pustil. Syn prišiel k svojej matke a povedal: „Matka, a teraz musíš dodržať svoj sľub!“

Matka povedala: „Dodržím svoj sľub, ale moje srdce bude zlomené, ak ma opustíš. Keď ťa stratím, stratím všetko.“

Syn jej povedal: „Matka, nestratíš ma. Kedykoľvek ma budeš potrebovať, len na mňa mysli a medituj na mňa a ja k tebe prídem. Zvyčajne, keď niekto prijme sanjas, svoju rodinu nevidí desať alebo dvanásť rokov. Ale v mojom prípade, kedykoľvek budeš chcieť, aby som prišiel, prídem. Ale neprijmem svetský život a neožením sa. Budem nasledovať iba cestu sanjasu.“

Matka požehnala svojho syna a povedala: „Choď, choď! Chceš potešiť Boha. Či už je to Božia Vôľa alebo tvoja vlastná vôľa, to neviem. Ale chceš potešiť Boha; to viem. A preto budem šťastná, pretože si budem vedomá toho, že si ideš pre Boha. Cítiš, že On musí byť realizovaný špeciálnym spôsobom. Nebudem ti stáť v ceste. A teraz choď. Choď a buď spokojný, pretože ja som tvoja najdrahšia a ty si môj najdrahší. V tvojom uspokojení budem tiež spokojná.“

Chlapec naposledy padol k nohám svojej matky a prijal jej požehnanie. Potom opustil svoj domov.

Tento mladý muž nebol nikto iný, než indický Sankaračarya, jedinečný filozof, ktorý predstavil našu filozofiu advaity, ‘Jeden bez druhého’.