Kráľovské zasvätenie11

Žil raz jeden zbožný kráľ, ktorý vládol svojmu kráľovstvu spravodlivo a božsky. Jeho poddaní s ním boli spokojní a hrdí na neho. Avšak veľmi skoro sa v kráľovi prebudil hlad po duchovnom zasvätení. Vo svojom srdci cítil neutíšiteľný plač po vnútornom mieri a svetle, a preto sa vzdal vlády a odišiel k jednému duchovnému Majstrovi.

Majster mu povedal: Zasvätím ťa, keď budeš pripravený. V tomto okamžiku nie si pripravený.“ Kráľ prijal Majstrovo rozhodnutie, poklonil sa a povedal: „Prijmi ma teda, prosím, za svojho žiaka. Budem robiť, čokoľvek mi prikážeš.“

„Áno, prijmem ťa za svojho žiaka,“ povedal Majster: „Od tejto chvíle budeš chodiť každý deň s ostatnými žiakmi do lesa. Budete rúbať drevo, aby sme mali na čom variť. Taktiež budeš pásť kravy ako ostatní žiaci a budeš tiež robiť iné domáce práce.“

Kráľ súhlasil. Od tej chvíle každý deň vykonával spoločne so svojimi duchovnými bratmi rôzne domáce práce, aby potešil svojho Majstra. Aj keď mal málo skúseností, bol svedomitý a jeho práca bola uspokojivá.

Jedného dňa, keď stínal strom, ho však jeden žiak upozornil, že pracuje pomaly. „Majster zúri, keď pracujeme pomaly. Snaž sa byť rýchlejší,“ povedal mu. Tento žiak pochádzal z nízkej kasty nedotknuteľných. Majster prijímal žiakov zo všetkých kást, pretože v jeho očiach si boli všetci rovní. Kráľ tomuto žiakovi nič nepovedal, ale pomyslel si: „To nevie, kto som? Keby mi niečo takého povedal ešte pred pár dňami, moji muži by ho namieste zabili. Má šťastie, že som prijal duchovný život. Boh žehnaj jeho nevedomosť! Mal by vedieť, kto som.“

Nejaký čas uplynul. Kráľ sa znovu objavil pred Majstrom. Pokľakol a spýtal sa: „Mnoho tých, čo prišli po mne, už dostali od teba zasvätenie. Kedy príde môj čas?“

Majster povedal: „Jedného dňa príde ten okamžik. Chvíľu to ale potrvá. Stále si ešte pyšný na to, že si bol kráľom. Pokiaľ budeš pyšný, bude zasvätenie pre teba vzdialeným cieľom. Poraz svoju pýchu a budeš pripravený pre zasvätenie. Kým neporazíš svoju pýchu, nečakaj od mňa zasvätenie.“

Kráľ sa dotkol Majstrových nôh a povedal: „Od tejto chvíle sa nanajvýš oduševnene budem snažiť poraziť svojho nepriateľa, pýchu, aby som sa stal vhodnou nádobou pre tvoje zasvätenie.

„Pokús sa, moje dieťa,“ povedal Majster: „Určite uspeješ.“

Po určitej dobe sa skutočne začalo preslýchať, že kráľ porazil svoju pýchu a dostal od Majstra zasvätenie.


GIM 11. 7. Január 1979