Otázka: Zvyčajne si myslíme, že sme pripútaní len k niekomu, koho máme radi. Ale môžeme byť pripútaní aj k niekomu, koho radi nemáme. Ako sa môžeme odpútať od osoby, ktorú nemáme radi?

Sri Chinmoy: Existujú dva druhy pripútania: pozitívne pripútanie a negatívne pripútanie. Pozitívne pripútanie vzniká, keď máš niekoho rád. Celý čas sa snažíš toho človeka potešiť, a zároveň sa snažíš, aby ťa aj on potešil. Negatívne pripútanie znamená, že máš nepriateľa. Žiarliš na neho a on žiarli na teba. Vtedy sa tvoja myseľ nedokáže oslobodiť tak, aby nemyslela na tú osobu. Po celý čas zamestnáva tvoju myseľ negatívnym spôsobom. Neustále premýšľaš o tom, ako by si toho človeka mohol prekonať, aby pocítil, že si lepší ako on. Je to určitý druh vyzývavého postoja, ktorý máš.

Ani v jednom prípade nemáš čas myslieť na seba. Buď myslíš na svojho priateľa, alebo myslíš na svojho nepriateľa. Ale keď myslíš na svojho priateľa, je to pozitívne. Pokúšaš sa pripútať si toho človeka, alebo mu dovolíš, aby si on pripútal teba. Máš radosť, keď na tú osobu myslíš, a tiež máš radosť, keď tá osoba myslí na teba. Negatívny spôsob znamená, že chceš tomu človeku ublížiť, ale pritom nechceš, aby on ublížil tebe. Pokúšaš sa ublížiť človeku, ktorého nemáš rád, ale zároveň chceš, aby ten človek mlčal. Nechceš, aby opätoval tvoj útok. Chceš ostať na vrchole stromu a zároveň chceš, aby ten človek ostal dole pri kmeni stromu.

Avšak v oboch prípadoch musíš vedieť, že toho druhého človeka spútavaš a on spútava teba. Ak od toho človeka chceš čokoľvek na fyzickej úrovni, iba ho spútavaš. A ak ten človek chce niečo od teba, aj on ťa spútava. Na fyzickej úrovni je to vždy tak.

Ale na duchovnej úrovni máme voči iným len pocit oddanosti. Nie je to pripútanie, je to len oddaný pocit jednoty, neoddeliteľnej jednoty. Keď sme s obyčajnými ľuďmi, neašpirujúcimi ľuďmi, ide vždy len o pripútanosť. Spútavame niekoho svojou túžbou a ten človek nás spútava svojou túžbou. Ale duchovného človeka, duchovného Majstra, nespútavame. Len sa snažíme hodiť samých seba do jeho rozsiahleho vedomia, ktoré cíti naša duša. Keď sa hodíme do jeho neohraničeného vedomia, znamená to, že budeme slobodní. Vtedy chceme byť s Rozsiahlosťou, v Rozsiahlosti a pre Rozsiahlosť. Vedome sa ponárame do Nekonečnosti, konáme s Nekonečnosťou a pre Nekonečnosť.

Ale keď hodíme samých seba do niekoho, kto je neosvietený a chceme, aby ten človek hodil svoju existenciu do nás, prirodzene tam bude len temnota a obmedzenie. Kde je temnota, tam je obmedzenie. Vedome alebo nevedome vstupujeme do temnoty, keďže ten človek nie je osvietený a my takisto nie sme osvietení. Keď spolu idú dvaja slepí, nikdy nemôžu jeden druhému ukázať svetlo. Dvaja chorí v nemocnici nemôžu jeden druhému ponúknuť silu.

Takže, či už je pripútanie pozitívne alebo negatívne, je vždy deštruktívne. Ak naše myšlienky a úvahy smerujú k neašpirujúcej a nerealizovanej osobe, sú zbytočné. Ale ak dokážeme nasmerovať svoje myšlienky, úvahy, ideály, svoju ašpiráciu a svoj zmysel pre vnútornú povinnosť k našej misii, k nášmu cieľu, k duchovnému Majstrovi, potom budeme v bezpečí, potom budeme naplnení.