Otázka: Neprijímam ani neodmietam existenciu svojej duše. Je nejaký dôkaz, že moja duša existuje?

Sri Chinmoy: Duša už prijala tvoje telo. Ak by duša odmietla tvoje telo a potom ho opustila, telo by okamžite zomrelo. Ale duša prišla na tento svet v tvojom tele a stále v ňom pôsobí, takže prijatie duše sa už uskutočnilo.

Ale aj ty si prijal dušu. Ten, kto aj nevedome prijme nevyhnutnosť Pravdy, nevyhnutnosť Boha, nevyhnutnosť Božskosti a nevyhnutnosť duchovnosti, si môže byť istý, že prijal dušu, pretože duša žije a dýcha v samotných slovách ‚Božskosť’, ‚Duchovnosť’, ‚Pravda’ a ‚Boh’. Keby si neprijal existenciu duše, potom by si na tieto slová v momente zabudol. Takže ty si už prijal svoju dušu a tvoja duša už prijala teba.

Ako to, že si prijal svoju dušu, ale si to neuvedomuješ? Je to preto, že toto prijatie sa nikdy nedá pochopiť ani precítiť mysľou. Samotné mentálne uvedomenie mysle nepomôže tebe, mne ani nikomu na zemi; toto obyčajné uvedomenie musíme prekonať. To, čo je potrebné, je pocit jednoty. Je to iba tvoj pocit jednoty s dušou, ktorý ti okamžite dáva pocítiť, že si prijal dušu a duša už prijala teba.

Ako si môžeme rozvinúť tento vyšší druh uvedomenia? Ak žiješ v nejakej izbe, potom vieš, čo sa v tej izbe nachádza: obraz, lampa, posteľ a tak ďalej. Ale ak žiješ v nejakej inej miestnosti, potom nemôžeš čakať, že budeš vedieť, čo sa nachádza v tej prvej miestnosti. Ak chceš vedieť, či ťa prijala tvoja duša, alebo či si dušu prijal ty, musíš stále žiť vo svojej duši a nie vo fyzickom vedomí. Už stokrát sa stalo, že si mal vo svojom živote božské záblesky. Odkiaľ tieto záblesky prichádzajú? Z mysle? Nikdy! Z vitálu? Nikdy! Buď prichádzajú z psychickej bytosti alebo z duše. Mnohokrát, keď si videl tieto záblesky, bol si naladený na iný svet, vnútorný svet a tento svet je svetom duše, tvojej vnútornej bytosti. Aby si mal duchovné uvedomenie, musíš neustále zostávať vo svete svojej duše.

Keď má dieťa dva alebo tri roky, rodičia mu musia povedať, že to, čo práve je, sa volá cukríky a niekto iný mu musí povedať, z čoho sú cukríky vyrobené. Nemusíš vedieť, ako duša vznikla alebo čo to je, aby si svoju dušu videl a cítil, rovnako ako dieťa nemusí vedieť, čo je to cukrík, aby ho mohlo zjesť. Dokonca aj keď dušu uvidíš, nemusíš vedieť, že to, čo vidíš, je duša. Vo svojom sne môžeš vidieť nádherné dieťa, najkrajšie dieťa a myslieť si, že je to len ľudské dieťa. Alebo si môžeš myslieť, že vidíš dušu a rozprávaš sa s ňou, ale nebudeš si istý, či je to skutočne duša alebo nie. Práve tak, ako dieťa potrebuje, aby mu niekto povedal, že to, čo práve je, sú cukríky, tak isto v duchovnom živote ti niekto musí povedať, čo tvoja duša je a ako s ňou môžeš komunikovať. Potrebuješ niekoho, kto už je v oblasti duší, duchovného Majstra, aby ti povedal, že si videl svoju vlastnú dušu.