Časť I

Moja duša

Ó, Duša, ja som tvoje telo. Mám dnes tridsaťšesť rokov. Chcelo by som sa od teba učiť.

„Konaj dobro.“

Ó, Duša, ja som tvoj vitál. Mám devätnásť rokov. Chcem sa od teba učiť.

„Buď dobrý.“

Ó, Duša, ja som tvoja myseľ. Mám šesťdesiat rokov. Potrebujem sa od teba učiť.

„Vnímaj dobro.“

Ó, Duša, ja som tvoje srdce. Mám štyri roky. Prosím, povedz mi tajomstvo.

„Zostaň dobré.“

Ó, Duša, znovu ja, tvoje telo. Čo robíš so svojou nekonečnou Láskou?

„Svoju nekonečnú Lásku rozširujem do neustále sa rozpínajúcich obzorov.“

Ó, Duša, znovu ja, tvoj vitál. Čo robíš so svojím nekonečným Mierom?

„Svojím nekonečným Mierom napĺňam obrovské rozmery Minulosti, Prítomnosti a Budúcnos-ti.“

Ó, Duša, znovu ja, tvoja myseľ. Čo robíš so svojou Víziou večne sa prekonávajúceho sveta Za?

„Svojou Víziou večne sa prekonávajúceho sveta Za vystielam zlaté Hniezdo svojej nekonečnej Skutočnosti.“

Ó, Duša, ešte raz tvoje srdce. Povedz mi, prosím, svoje najväčšie tajomstvo.

„Žijem pre Najvyššieho a len pre Neho. To je moje najväčšie Tajomstvo.“

Časť II – Otázky a odpovede o duši

Niečo vznešené, niečo dušeplné, niečo plodné

Chceš vedieť niečo vznešené
o mojom živote?
Môj život sníva o Bohu.

Chceš vedieť niečo dušeplné
o mojom srdci?
Moje srdce miluje Boha.

Chcete vedieť niečo plodné
o mojej duši?
Moja duša rozdáva Boha.

Otázka: Je naša duša ako nepatrné zrnko prachu, ktoré sa po mnohých životoch vráti späť k Najvyššiemu a stane sa Jeho súčasťou?

Sri Chinmoy: V prvom rade, naša duša nie je ako prach. Naša duša má nekonečný potenciál, a tento neko-nečný potenciál sa musí prejaviť tu na Zemi. Duša prišla od Najvyššieho, aby Ho prejavila. Čím viac duša prejaví Pravdu alebo Božskosť, tým väčšie je dosiahnutie pre dušu aj pre Naj-vyššieho. Každá duša je predstaviteľom Najvyššieho. Duše, ktoré si uvedomujú túto pravdu, robia rýchlejší pokrok než duše, ktoré si to neuvedomujú. Zakaždým, keď duša vstúpi do sveta prejavenia, získava dôležitú skúsenosť. Keď sa potom, po každej inkarnácii vracia späť do sveta duší, nesie si so sebou esenciu všetkých svojich zážitkov. Na svojej spiatočnej ceste za-necháva vitálny, mentálny a psychický obal. Po niekoľkých rokoch sa duša chce znova vrátiť do sveta prejavenia. Vtedy si vyberie konkrétnu rodinu alebo prostredie a ide na pohovor k Najvyššiemu. Najvyšší buď schváli alebo neschváli výber duše. Ak to Najvyšší neschváli, duša si musí vybrať znova.

Je to skutočne pravda, že duša prichádza od Najvyššieho a nakoniec sa k Nemu vráti späť. Ale pokiaľ v konkrétnej duši nenastane úplné prejavenie Najvyššieho, to znamená, kým si duša úplne neuvedomí svoje pravé Ja, bude sa znovu a znovu inkarnovať. Keď duša dosiahne reali-záciu a konečne prejaví svoju božskosť, nakoniec sa vráti k Najvyššiemu. Už nebude potrebné, aby sa vracala späť na Zem kvôli prejaveniu.

Otázka: Prečo Boh vložil dušu do tela? Chcel potrestať duše, ktoré boli zlé?

Sri Chinmoy: Boh neposlal dušu do tela, aby ju potrestal. To my máme radšej nevedomosť ako svetlo. Keď hovorím „my“, mám na mysli nevedomé telo, nie dušu. Toto nevedomé a neašpirujúce fyzické telo je v temnote a má rado temnotu. Ak milujeme nevedomosť a temnotu viac než svetlo, potom sa samozrejme budeme hádať a bojovať. Nie je to tak, že by Boh priviedol naše duše na svet, aby ich zničil alebo potrestal.

Keď duša vstúpi do tela, buďte si istí, že doň vstupuje aj Boh. Duša je vedomou časťou Boha Všemocného, Vševedúceho a Všadeprítomného. S určitosťou môžeme povedať, že duša je vedomým predstaviteľom Boha. Má schopnosť kedykoľvek komunikovať s Najvyšším, s Ab-solútnom, a má povolenie od Najvyššieho hrať svoju úlohu na Zemi.

Pôvodný Boží zámer zjednotiť dušu a telo je veľmi jasný. Telo je svätyňa a duša je božstvo. Telo je pevnosť, duchovný chrám, a vo vnútri tela prebýva duša. Duša je záplava svetla a táto záplava svetla nakoniec osvieti nevedomosť, ktorou je fyzické telo zaplavené. Keď ašpirujeme, keď sa ponoríme hlboko do svojho vnútra, skutočne v duši vidíme fyzickú existenciu, fyzické telo. Duša je v kontakte s Najvyšším, Absolútnym, Všetko prestupujúcim, ale fyzické práve teraz nie je. Fyzické je obmedzené, veľmi obmedzené. Keď zostávame v obmedzenom vedo-mí, máme pocit, že duša je v tele a že je veľmi malá. Niektorí hovoria, že je veľká ako palec. Naše písma hovoria, že je menšia než najmenšia a zároveň väčšia než najväčšia. Existuje mno-ho rôznych spôsobov, ako chápať dušu. Na základe našej jednoty s najvyššou Pravdou môže-me dušu vidieť s formou a zároveň v stave bez formy.

Zmyslom zjednotenia duše a tela je naplniť vnútro aj vonkajšok. Vnútro je duša a vonkajšok je telo. Ak neexistuje vnútro, potom bude vonkajšok konať slepo. A na druhej strane, bez von-kajška bude vnútro slabé. Vôbec nebude môcť fungovať. Takže Božím zámerom zjednotenia duše a tela je božsky sa tešiť vo vnútri aj navonok. Inak nikdy nebude dokonalý, pretože do-konalosť je vo vnútri aj vonku.

Otázka: Stolička má dušu. Ak by ste ju rozsekali na malé kúsky dreva, mali by tieto kúsky hmoty tiež svoje vlastné duše?

Sri Chinmoy: Áno, ale musíš vedieť, že tieto duše by v podstate neboli vyvinuté. V tých kúskoch dreva by bola len malá iskrička vedomia. Je pravda, že všetko a všetci majú dušu, ale vedomie duše záleží na vývoji.

Zjednotené duše, zjednotené životy

Dve zjednotené duše:
jedna duša ponúkla
lásku k dokonalosti,
druhá duša ponúkla
dokonalosť lásky.

Dva zjednotené životy:
jeden život objavil
Boží malý plamienok konečného života;
druhý život objavil
slnko Božej Večnosti v úsmeve nekonečna.

Question: Otázka: Ako vysvetlíte dušu dieťaťu?

Sri Chinmoy: Som veľmi šťastný, že môžem na túto otázku odpovedať, pretože iba dieťa môže spontánne položiť otázku o duši. Duša je vedomou časťou Boha. Prišla priamo od Boha, zostáva priamo v Bohu a vráti sa späť k Bohu. Duša je svetlo, ktoré sa nazýva vedomím. Dieťa nebude rozu-mieť výrazu ‚vedomie’, preto mu môžete povedať, že duša je niečo, čo nesie naše myšlienky, naše predstavy, naše správy k Bohu. Duša je posol, ktorý prichádza k Bohu a dáva Mu náš odkaz: rozumie nášmu jazyku a zároveň rozumie jazyku Boha.

Vždy keď dieťa povie pravdu, urobí niečo dobré, keď urobí niečo, čo vás poteší, môžete mu povedať, že je to duša, ktorá ho o to požiadala.

Dieťaťu môžete tiež povedať, že skutočným vlastníkom alebo majiteľom jeho tela je duša. Tak, ako sa dieťa hrá s hračkou, rovnako sa duša hrá s ním. Dieťa vie, že so svojou hračkou si môže robiť, čo chce, a neovplyvní ho to. Ak sa chce s hračkou hrať, môže sa s ňou hrať. Ak chce hračku rozbiť, môže ju rozbiť, a ak je hrou unavené, môže hračku odhodiť. Podobne je to aj s dušou: ak chce zostať v tele a hrať sa s ním, môže to urobiť. Ak je duša unavená hrou, ak sa chce vrátiť späť k svojmu Otcovi, Bohu, môže to urobiť.

Otázka: Čo je to duša a čo je to psychická bytosť?

Sri Chinmoy: Duša je priamym predstaviteľom Najvyššieho a psychická bytosť je vedomým predstaviteľom duše. Duša je prítomná v srdci všetkých bytostí. Duša je v každom predmete, v každom indi-viduálnom stvorení, je v nerastnej ríši, v rastlinnej ríši, v živočíšnej ríši, v ľudskej ríši, zatiaľ čo psychická bytosť je prítomná len v ľuďoch, ktorí ašpirujú. Ak neašpirujeme, ak zostávame vo svete túžob, ak sa vedome a zámerne oddávame potešeniam nevedomosti a cítime, že je toto jediný život, potom v sebe psychickú bytosť nenájdeme. Psychická bytosť vzniká vo vnútri božskej inšpirácie, ašpirácie a zasvätenia.

Je to psychická bytosť, ktorá nás inšpiruje, aby sme urobili správnu vec a stali sa samotnou Pravdou. Čím vyššie a hlbšie ideme, tým viac sa zväčšujú možnosti nášho psychického rastu. Psychická bytosť je ako dieťa v rodine. Rastie spolu s naším životom ašpirácie. Na začiatku našej duchovnej cesty môžeme svoju psychickú bytosť cítiť, ale príde čas, keď ju dokážeme skutočne vidieť. Je veľmi jemná, veľmi žiarivá. Keď človek vidí psychickú bytosť, cíti, že je to božské dieťa, miláčik najvyššieho Absolútneho Najvyššieho, s ktorým sa Večný Otec hrá. Mô-žeme vidieť nádherné dieťa a cítiť, že je to najkrajšie dieťa na svete. Ale keď vidíme psychic-kú bytosť, svoju vlastnú vnútornú psychickú bytosť, vidíme, že je nekonečne krajšia než to najkrajšie dieťa na svete. Je nemožné porovnávať ľudské dieťa s psychickou bytosťou. Bez ohľadu na to, aké krásne môže byť ľudské dieťa, psychická bytosť je nekonečne krajšia.

Otázka: Môže sa psychická bytosť poškodiť?

Sri Chinmoy: Psychická bytosť sa nemôže poškodiť, môže byť iba zatienená. Čokoľvek je božské, nemôže byť zničené. Iba je zakrytá nevedomosťou a oblakom ľudských pochybností. Ale podobne ako slnko, ktoré je len dočasne zakryté oblakmi, aj psychická bytosť opäť vyjde von. Ak sa duše-plne modlíme, koncentrujeme a meditujeme, naša psychická bytosť nemôže byť zakrytá.

Otázka: Existujú vo svete duší významné udalosti? Je v ňom možný pokrok?

Sri Chinmoy: Áno, vo svete duší existujú významné udalosti, ale nie je tu prejavenie. Môže tam byť pokrok, ale nie v zmysle evolúcie. Ak sa určitá duša stretne s inou vyššou dušou, viac osvietenou dušou, potom, prirodzene, samotná prítomnosť tejto vyššej duše bude pre ňu veľkou inšpiráci-ou. Ak ste vo svete duší pri duchovnom Majstrovi alebo veľmi veľkej duchovnej osobe, priro-dzene z toho budete mať úžitok.

Otázka: Aký je rozdiel medzi duchom a dušou?

Sri Chinmoy: Na Západe sa slovo ,duch´ používa iným spôsobom ako v Indii. Keď v Indii používame pojem ,duch´, máme na mysli Neprejavenú, Absolútnu, neobmedzenú Božskosť, Kozmické Ja, ktoré si neberie ľudskú inkarnáciu. Na Západe sa pojem ,duch´ používa v spojení s vitálnym svetom, svetom duchov. Keď frustrovaný človek zomrie, jeho duch sa z vitálneho sveta snaží vstúpiť do iných ľudských bytostí. Niekedy ich chce potrestať a niekedy im chce priniesť odkaz zo sveta duchov. Takže keď ľudia hovoria o duchovi, veľmi často tým myslia hladného, agresívneho, nespokojného ducha vo vitálnom svete, ktorý sa chce ľuďom pomstiť.

Duša prebýva v každom človeku. Je bez zrodenia a bez smrti, bez začiatku a bez konca. Duch pochádzajúci z vitálneho sveta je niečo skazené a deštruktívne, zatiaľ čo duša je niečo žiarivé a stále napredujúce. Keď cítime prítomnosť ducha, nemusíme sa cítiť v blízkosti Boha. Môžeme byť ovplyvnení okultnými alebo temnými silami. Ale keď cítime prítomnosť duše, cítime Dych Božského. Duša vo vnútri nás je časťou Nekonečného, časťou Najvyššieho. Duša je niečo veľmi dobré, duchovné a božské. Každá duša je priamym a vedomým poslom najvyššej Pravdy. Cíti Víziu Absolútna a zároveň chce túto Víziu Absolútna premeniť na skutočnosť. Duša nebude spokojná, kým neprejaví nekonečnú Pravdu tu na zemi. Keď duša vstúpi do tohto sveta, ktorý je poľom prejavenia, rozvíja sa podľa vnímavosti konkrétnej ľudskej bytosti. Nakoniec prejaví najvyššiu Pravdu, Mier, Blaženosť a Silu tu na zemi.

Otázka: Aký je vzťah medzi dušou a vyššími svetmi?

Sri Chinmoy: Duša je vlastne prostriedkom, ktorý nás nesie do rôznych svetov. Existuje sedem vyšších a sedem nižších svetov. Keď žijeme vo vedomí duše, ideme do najvyššieho sveta. Ale nanešťastie, väčšina z nás nežije v duši, žije vo vitálnom alebo hrubom fyzickom svete. To je dôvod, prečo trpíme. Ak dokážeme zostať v duši každý deň aspoň dve hodiny, uvidíme, že nás to úplne zmení.

Otázka: Mohli by ste mi povedať, aký je vzťah medzi dušou a energiou?

Sri Chinmoy: Energia je niečo plynulé, je to ako vedomie. Šíri sa všade v nekonečnom priestore. Energia je ako nesmierna rozľahlosť vody v oceáne. Je to dynamická tekutina v neustálom prúde. Ak vstúpite do vnútorného sveta, uvidíte, že energia prúdi a je veľmi dynamická. Na druhej strane, duša si môže vziať akúkoľvek podobu, aká sa jej páči. V jednej chvíli môže byť menšia než atóm a v ďalšej chvíli môže byť väčšia než najväčšia.

Energia a duša musia existovať spolu. Ak sa v duši nenachádza žiadna božská energia, potom duša nemôže nič prejaviť. Na druhej strane, ak v bytosti je energia, ale vedomie duše nevyšlo na povrch, potom realizácia nepríde. Takže tieto dve veci sú navzájom prepojené. Energia potrebuje dušu na realizáciu a duša potrebuje energiu na prejavenie.

Tvoja tichá duša ťa miluje

Tvoja tvár je temný nepokoj;
a predsa,
tvoja tichá duša ťa miluje.

Tvoj nos dýcha jed nevedomosti;
a predsa,
tvoja tichá duša ťa miluje.

Tvoj život je zamilovaný do Princa temnoty;
a predsa,
tvoja tichá duša ťa miluje.

Otázka: Boli všetky duše v čase stvorenia rozdelené na mužské a ženské? Majú potom všetky duše svoje spriaznené duše?

Sri Chinmoy: Tak ako mnohé iné filozofie, indická filozofia neverí na spriaznené duše ani v teóriu, že duše boli v čase stvorenia rozdelené na mužské a ženské. Čo nás učí Bhagavad Gíta, ktorá bola napísaná o Pánovi Krišnovi, jednom z najväčších duchovných Majstrov Indie? Učí nás, že duša nemá začiatok ani koniec. Nie je v nej žiadna zmienka o tom, že by duše boli rozdelené na mužské a ženské. Duša samotná nie je mužská ani ženská, ale ak duša začne na ľudskej úrovni svoju pozemskú púť v ženskom tele, potom si bude naďalej brať ženské telá vo všetkých svojich inkarnáciach. Podobne, ak začne svoju ľudskú cestu s mužským telom, bude si naďalej brať mužské telá. Vo zvieracom štádiu sa duša môže narodiť aj ako samec alebo samica, ale v duchovnej histórii sa stalo len dva alebo trikrát, že duša zmenila svoje pohlavie potom, keď si začala brať ľudské inkarnácie.

Mužská duša, duša, ktorá si vyberá mužské telá, môže mať ženskú dušu, ktorá ju dopĺňa, a naopak. V tomto prípade duša dopĺňa vnútorné a vonkajšie vlastnosti druhej duše. Komplementárne duše sa nachádzajú predovšetkým medzi vyspelými, rozvinutými dušami, nie medzi obyčajnými dušami. Manželia a manželky môžu mať komplementárne duše, a toto môže platiť aj v prípade duchovných Majstrov, ktorí prijmú shakti za svoju duchovnú partnerku na veľmi vysokej úrovni vedomia. Na druhej strane, sú niektoré duše, ktoré buď nemajú komplementárnu dušu, alebo sa o ňu vôbec nezaujímajú.

Otázka: Mohli by ste povedať niečo o spojení dvoch duší?

Sri Chinmoy: Spojenie dvoch bytostí sa môže uskutočniť vo vyšších úrovniach vedomia alebo v obyčajnom svete prostredníctvom manželstva. V obyčajnom manželstve si partneri vedome dávajú pocítiť, že sú jedným. Ale v božskom manželstve sú duše spojené na najvyššej úrovni vedomia. V čase spojenia duší však tieto duše možno ešte nepresvedčili vitál, fyzické a myseľ oboch jednotlivcov, že chcú rásť spoločne. Takže keď dôjde k božskému spojeniu, spojeniu duší, časom bude toto spojenie odhalené.

Spojenie dvoch vtelených duší je nanajvýš efektívne, keď obe ašpirujú na najvyššie Svetlo. Ak jedna ašpiruje na najvyššie Svetlo a druhá nie, potom spojenie týchto dvoch duší nemôže byť nikdy úspešné. V prípade dvoch ašpirantov je veľmi dôležité, aby si uvedomili, že ich spojenie existuje len pre naplnenie Božej Vôle. Ak jeden partner vidí, že ten druhý má veľa dobrých vlastností a cíti, že by mal tieto božské vlastnosti považovať len za svoje vlastné, potom sa mýli. Je pravda, že keď sa dve božské duše stanú jednou, buď vo vnútornom alebo vo vonkajšom svete, automaticky vlastnia jeden druhého. Ale pre aký zámer? Nie kvôli nim samotným, ale kvôli Najvyššiemu. Každý z nich má dve ruky. Keď sa stanú jedným, budú mať štyri ruky a prirodzene, so štyrmi rukami urobia viacej pre Boha.

Božské spojenie dvoch duší teda znamená, že existujú úplne pre Najvyššieho. Sú spojené výlučne preto, že si priali naplniť Božské, Najvyššieho Jeho vlastným Spôsobom. Sú jedným preto, že si Najvyšší praje, aby boli jedným, a nie kvôli svojim vlastným túžbam. Ak dve jednotlivé duše chcú byť spolu, iba preto, že sa milujú, volá sa to ľudská láska, vitálna láska, a takáto láska netrvá dlho. Ale ak dve duše chcú byť spojené, pretože cítia, že Najvyšší, Božské v nich chce, aby boli jedným v Ňom a cez Neho, potom budú mať nesmiernu inšpiráciu naplniť Božské v Jeho mužskom aj ženskom aspekte. Tieto dve duše musia cítiť, že sa stali jedným len preto, aby naplnili Poslanie Najvyššieho. Toto je skutočný zmysel spojenia dvoch božských duší.

Otázka: Mohli by ste vysvetliť, čo znamená skupinová duša?

Sri Chinmoy: V škole máme možno štyridsať žiakov v jednej triede, ktorí sa spolu učia rovnaké predmety s jedným učiteľom. Podobne aj v duchovnom svete sa od začiatku stvorenia niektoré duše chceli pohybovať spoločne a robiť pokrok spolu. Je to ako štafetové preteky, na ktoré sú potrebné štyri osoby.

Keď sa duša inkarnuje do ľudského tela, je obdarená určitými ľudskými vlastnosťami a má príležitosť stretávať sa s inými dušami. Vo vnútornom aj vonkajšom svete si duše vyberajú podľa svojich priorít. Niektoré duše chcú len svetlo, nezaujíma ich sila, radosť ani mier. Chcú len svetlo, svetlo, svetlo. Ak sa duša zaujíma o svetlo, potom ju to bude prirodzene ťahať a priťahovať k inej duši, ktorá sa zaujíma len o svetlo. Skupinové duše sa spájajú svetlom, silou, mierom alebo inou dominantnou božskou kvalitou. Ak určitú skupinu duší spája svetlo, potom budú mať viac svetla ako sily. Ak je to sila, ktorá ich spája, potom budú mať viac sily a menej svetla. Tieto duše budú navzájom spojené prirodzeným zlatým putom.

Otázka: Povedali ste, že duša si vyberá, do ktorej rodiny sa narodí. Čo sa stane s dušou, ak si vyberie zlú rodinu?

Sri Chinmoy: Zoberme dušu ako vlastníka domu a rodinu ako dom. Ak ste vlastníkom a cítite, že vám tento konkrétny dom nedáva radosť alebo vás nenapĺňa, okamžite sa budete snažiť získať iný dom, ktorý vás bude napĺňať. Keď je duša znechutená konkrétnou rodinou, môže opustiť svoje súčasné telo a vstúpiť do nejakého iného tela. Keďže duša má múdrosť a svetlo, vráti sa na miesto s lepším prostredím, ktoré jej ponúkne viac naplnenia. Ak je dom v poriadku, potom sa duša nemusí sťahovať. Keď máte pekný dom, nechcete ho zmeniť, chcete z neho získať čo najviac. Keď duša dostane správny dom, to znamená dobré prostredie a dobrú rodinu, v ktorej každý ašpiruje, potom tam prirodzene duša zostane.

Otázka: Kedy duša vstupuje do tela?

Sri Chinmoy: Duša zvyčajne vstupuje do tela šesť až osem mesiacov pred narodením. Vo vzácnych prípadoch môže vstúpiť v čase počatia. Najneskôr môže duša vstúpiť približne trinásť alebo štrnásť dní pred narodením dieťaťa. Vo veľmi vzácnych prípadoch duša vstúpi len dva alebo tri dni pred narodením a niekedy dokonca aj krátko po narodení. Vtedy duša môže čakať do posledného okamihu, aby urobila rozhodnutie, pretože má o rodine pochybnosti. Niektoré duše cítia, že ak budú čakať dlhšie, budú schopné sa lepšie rozhodnúť. Na druhej strane, niektoré duše sa jednoducho rozhodujú dlhšie, tak ako sa niektorí ľudia rozhodujú dlhšie než iní. Ale iné duše nečakajú, vedia okamžite, čo robiť, a urobia to do niekoľkých mesiacov od počatia.

Otázka: Čo robí duša v tele pred narodením?

Sri Chinmoy: Duša zostáva v tele úplne tichá. Je ako svedok. Len pozoruje fyzické orgány. Ale to, čo vidí, keď po prvýkrát príde na svet pri narodení, v nej vyvolá pocit strachu a sklamania. Duša je iskra Božského, ale keď príde na svet, okamžite vidí nevedomosť. Duša prijala svet, ale v okamihu, keď sa dieťa narodí, duša sa pozerá očami dieťaťa a to, čo vidí, v nej vyvoláva strach. V tej chvíli duša nevidí nič úžasné; vidí niečo zúrivé ako lev, ktorý ju chce zožrať. Potom duša povie: „Som to ja, ktorá som si vzala toto telo. Musím bojovať. Prečo by som sa mala správať ako zbabelec? Prečo by som mala opustiť telo? V tomto tele, s týmto telom budem musieť bojovať pre Boha a vytvoriť Jeho Kráľovstvo tu na zemi.“

Otázka: Je si duša vždy istá, že nájde svoje pravé poslanie v každom novom živote na zemi?

Sri Chinmoy: Predtým, ako si vezme ľudskú inkarnáciu, duša dostane vnútorné posolstvo o svojom božskom poslaní na zemi. Je si plne vedomá svojho poslania a prichádza sem s priamym súhlasom alebo povolením Najvyššieho. Ale počas života, niekedy činnosť fyzickej mysle zakryje božskú inšpiráciu duše a jej pravé poslanie. Potom misia duše nemôže vyjsť do popredia. Ale ak začneme ašpirovať mysľou, srdcom a dušou, potom sa môžeme dozvedieť, čo je zmyslom našej existencie tu na zemi.

V každej ľudskej bytosti neustále prebieha boj medzi božským a nebožským. Nevedomosť sveta skúša pohltiť ľudskú ašpiráciu. Na súčasnom stupni vývoja väčšina ľudí žije v nebožskom vitáli, kde je samá túžba, úzkosť a vzrušenie. Preto si neuvedomujú potreby duší.

Otázka: Je predurčené, ako ďaleko sa duša dostane v nejakej inkarnácii?

Sri Chinmoy: V niektorých prípadoch je to predurčené a v iných prípadoch nie je pevne stanovená hranica; môže to závisieť od toho, koľko Milosti duša prijme.

Otázka: Má telo identitu, ktorá je oddelená od duše?

Sri Chinmoy: To záleží od duše. Keď do tela vstúpi veľmi silná, vyspelá duša, môže prinútiť fyzické vedomie, aby nasledovalo jej vedenie. Fyzické vedomie vykonáva to, čo duša diktuje: telo a duša konajú ako jeden celok. Ale ak duša nie je veľmi silná, potom je ako matka, ktorá je fyzicky slabá a nedokáže prinútiť svoje dieťa, aby robilo to, čo si myslí, že je preň najlepšie. V takom prípade duša jednoducho pozoruje, čo robí fyzické vedomie. Ak chce duša niečo urobiť, telo môže urobiť pravý opak. Vtedy sa duša a telo javia ako dva rôzne subjekty.

Otázka: Má moja duša tvár? Vyzerá ako ja?

Sri Chinmoy: Tvár duše je nekonečne krajšia ako fyzická tvár a nemusí vyzerať ako fyzická tvár. Na druhej strane, ak duša chce mať fyzickú podobu, môže. Môže si vziať akúkoľvek podobu, ale vždy je nekonečne krajšia ako fyzické.

Otázka: Neprijímam ani neodmietam existenciu svojej duše. Je nejaký dôkaz, že moja duša existuje?

Sri Chinmoy: Duša už prijala tvoje telo. Ak by duša odmietla tvoje telo a potom ho opustila, telo by okamžite zomrelo. Ale duša prišla na tento svet v tvojom tele a stále v ňom pôsobí, takže prijatie duše sa už uskutočnilo.

Ale aj ty si prijal dušu. Ten, kto aj nevedome prijme nevyhnutnosť Pravdy, nevyhnutnosť Boha, nevyhnutnosť Božskosti a nevyhnutnosť duchovnosti, si môže byť istý, že prijal dušu, pretože duša žije a dýcha v samotných slovách ‚Božskosť’, ‚Duchovnosť’, ‚Pravda’ a ‚Boh’. Keby si neprijal existenciu duše, potom by si na tieto slová v momente zabudol. Takže ty si už prijal svoju dušu a tvoja duša už prijala teba.

Ako to, že si prijal svoju dušu, ale si to neuvedomuješ? Je to preto, že toto prijatie sa nikdy nedá pochopiť ani precítiť mysľou. Samotné mentálne uvedomenie mysle nepomôže tebe, mne ani nikomu na zemi; toto obyčajné uvedomenie musíme prekonať. To, čo je potrebné, je pocit jednoty. Je to iba tvoj pocit jednoty s dušou, ktorý ti okamžite dáva pocítiť, že si prijal dušu a duša už prijala teba.

Ako si môžeme rozvinúť tento vyšší druh uvedomenia? Ak žiješ v nejakej izbe, potom vieš, čo sa v tej izbe nachádza: obraz, lampa, posteľ a tak ďalej. Ale ak žiješ v nejakej inej miestnosti, potom nemôžeš čakať, že budeš vedieť, čo sa nachádza v tej prvej miestnosti. Ak chceš vedieť, či ťa prijala tvoja duša, alebo či si dušu prijal ty, musíš stále žiť vo svojej duši a nie vo fyzickom vedomí. Už stokrát sa stalo, že si mal vo svojom živote božské záblesky. Odkiaľ tieto záblesky prichádzajú? Z mysle? Nikdy! Z vitálu? Nikdy! Buď prichádzajú z psychickej bytosti alebo z duše. Mnohokrát, keď si videl tieto záblesky, bol si naladený na iný svet, vnútorný svet a tento svet je svetom duše, tvojej vnútornej bytosti. Aby si mal duchovné uvedomenie, musíš neustále zostávať vo svete svojej duše.

Keď má dieťa dva alebo tri roky, rodičia mu musia povedať, že to, čo práve je, sa volá cukríky a niekto iný mu musí povedať, z čoho sú cukríky vyrobené. Nemusíš vedieť, ako duša vznikla alebo čo to je, aby si svoju dušu videl a cítil, rovnako ako dieťa nemusí vedieť, čo je to cukrík, aby ho mohlo zjesť. Dokonca aj keď dušu uvidíš, nemusíš vedieť, že to, čo vidíš, je duša. Vo svojom sne môžeš vidieť nádherné dieťa, najkrajšie dieťa a myslieť si, že je to len ľudské dieťa. Alebo si môžeš myslieť, že vidíš dušu a rozprávaš sa s ňou, ale nebudeš si istý, či je to skutočne duša alebo nie. Práve tak, ako dieťa potrebuje, aby mu niekto povedal, že to, čo práve je, sú cukríky, tak isto v duchovnom živote ti niekto musí povedať, čo tvoja duša je a ako s ňou môžeš komunikovať. Potrebuješ niekoho, kto už je v oblasti duší, duchovného Majstra, aby ti povedal, že si videl svoju vlastnú dušu.

Otázka: Keď máme zážitok so svojou dušou, dokonca aj keď si to neuvedomujeme, prečo nie je tento pocit dosť sladký, aby nás uspokojil?

Sri Chinmoy: Pre bežného človeka je nesmierne ťažké vidieť dušu. Ak človek ašpiruje a medituje pod vedením niekoho, kto realizoval Boha, aj vtedy najskôr uvidí len predstaviteľa duše, ktorého voláme psychická bytosť. Potom uvidí skutočnú dušu a nakoniec svoje pravé Ja.

Ak uvidíme dušu, budeme mať nesmiernu inšpiráciu. Duša chce ašpirovať, chce odhaliť a prejaviť Božskosť tu na zemi. Takže ak uvidíme dušu, určite budeme mať inšpiráciu bežať k Cieľu. Budeme cítiť, že akýkoľvek cieľ sme už dosiahli, je to takmer nič, a musíme ísť ďalej, hlbšie a vyššie. Keď uvidíme skutočnú dušu, môžeme si byť istí, že budeme zaplavení inšpiráciou a ašpiráciou.

Veľmi často sa však vo svojom úsudku mýlime. Môžeme vo svojom vnútri vidieť vitálnu bytosť a myslieť si, že je to naša duša. V našom vnútri je veľa vitálnych bytostí; poletujú okolo duše a niekedy si môžu vziať jej podobu. Podobne sa mnoho ľudí mýli, keď vidia démonov, nepriateľské sily, a myslia si, že tieto bytosti sú božské. Keď počas svojej meditácie alebo v spánku vidíme žiarivú bytosť, musíme si všímať, či z tejto bytosti vyžaruje čistota. Ak vidíme, že z nej nevyžaruje čistota, potom vieme, že to nie je božská bytosť. Tiež si musíme uvedomiť, že sa takejto bytosti nesmieme klaňať ani prejavovať oddanosť a obdiv; to by bola veľká chyba. A nikdy sa nesmieme tejto bytosti dotknúť. Viem o mnohých prípadoch v Indii, keď sa ašpiranti modlili a meditovali a zlé sily k nim prišli vo forme indických bohov a bohýň. Pretože sa hľadajúci nechali oklamať a ukázali týmto bytostiam svoju oddanosť, tieto zlé sily im vzali aj tú malú ašpiráciu, ktorú mali. Ale ak vidíme, že z bytosti vyžaruje čistota, potom môžeme tomuto duchovnému Majstrovi alebo božskej bytosti prejaviť svoju oddanosť akýmkoľvek spôsobom, ktorý sa nám páči.

Otázka: Koná duša niekedy samostatne, aby sa realizovala?

Sri Chinmoy: Duša sa nepresadzuje, hoci ľahko rozpozná chyby, ktorých sa dopúšťa myseľ. Má nekonečnú trpezlivosť a nijako nezasahuje do činností ostatných častí bytosti. V niektorých prípadoch vitálna bytosť a srdce považujú nezávislé konanie mysle za prekážku. V takom prípade budú konať spolu, aby zabránili takýmto sklonom mysle. Ale duša čaká. Vie, že má celú Večnosť, aby sa prejavila, preto sa neznepokojuje dočasným zdržaním.

Otázka: Predstavujú skúsenosti, ktoré duša získava počas pobytu na zemi, určitý druh rozšírenia?

Sri Chinmoy: Skúsenosti prirodzene vedú k jej rozšíreniu. Keď hovoríme o rozšírení duše, máme na mysli prejavenie Božskosti v duši. Keď máme zážitok duše, rozširujeme svoje vedomie, a to sa postupne stáva všetko prenikajúcim. Zároveň prejavujeme Božskosť, ktorá je v nás. Takže rozšírenie a prejavenie idú ruka v ruke. Obidve sú skúsenosťami duše.

Otázka: Ako môže človek vedieť, či je mladá alebo stará duša?

Sri Chinmoy: Prečo by mal človek vedieť, či je mladá duša alebo stará duša? Poznaním, že ste vyspelá duša, nezískate nič, a ani poznaním, že ste mladá duša, nezískate nič. Ak cítite, že niekto iný je vyspelejší ako vy, alebo že vy ste vyspelejší než niekto iný, potom si pre seba vytvárate zbytočné problémy.

Nezaoberajme sa v duchovnom živote tým, kto je stará duša a kto je mladá duša. Myslime len na to, že sme všetci Božími deťmi. Boh Sám je Dieťa. Nikdy nie je starý. To, čo nám v duchovnom živote pomôže, je pocit, že sme deťmi Boha, pretože len dieťa dokáže robiť neustály pokrok. Je to dieťa, ktoré sa vyvíja, nie osemdesiatročný človek, pretože osemdesiatnik už svoju úlohu zohral. Preto vždy cíťte, že ste dieťa.

Otázka: Ako môžem urýchliť prebudenie svojej duše?

Sri Chinmoy: V prvom rade musíme vedieť, čo myslíme pod pojmom prebudenie duše. Musíme byť prebudení pravde, že realizácia Boha nie je niečo veľmi ťažké, ale niečo prirodzené, normálne, uskutočniteľné a nevyhnutné. Toto prebudenie duše sa musí urýchliť a posilniť pomocou ašpirácie. Inak pre nás zostane prebudenie len mentálnym pojmom. Keď je už duša prebudená, nemôžeme povedať, že sa úloha duše skončila. Prebudenie je len začiatok cesty duše k jej konečnému Cieľu. Toto vnútorné prebudenie musíme v každom okamihu živiť a rozvíjať svojou neustálou ašpiráciou. Ak ašpirácia chýba, samotné prebudenie nás veľmi ďaleko nedovedie. Neustále sa vkladajme do prebudenia svojej duše a určite dosiahneme svoj predurčený Cieľ.

Otázka: Je telo rovnako dôležité ako duša?

Sri Chinmoy: Duša je nekonečne dôležitejšia než fyzické telo. Najskôr musíme realizovať dušu, až potom môže byť Svetlo Boha odhalené svetu pomocou tela. Keďže sa duša nachádza vo fyzickom, musíme venovať náležitú pozornosť fyzickému. Ale ak budeme neustále venovať telu prehnaný záujem, potom budeme viesť úplne obyčajný ľudský život. Budeme jednoducho žiť na zemi ako niektorí farmári v indických dedinách, ktorí žijú stopäťdesiat alebo aj dvesto rokov, ale nemajú žiadnu ašpiráciu.

Žiť tu na zemi, len aby sme počítali roky v kalendári, nemá žiaden zmysel. Ale ak dokážeme zostať na zemi štyridsať alebo päťdesiat rokov a vynesieme do popredia svetlo duše a iné božské vlastnosti, potom bude náš život zmysluplný. Aby sme to dosiahli, musíme žiť v duši, nie v tele. Ak žijeme v tele, stávame sa obeťou nespočetných túžob.

Otázka: Ako sa dostanem hlboko do svojho vnútra?

Sri Chinmoy: Najskôr musíte cítiť, že je niečo vo vnútri vás, čomu sa hovorí srdce. Nemusíte ísť k duchovnému Majstrovi, aby ste vedeli, že máte vlastné fyzické srdce. Tak ako máte fyzické srdce, máte aj duchovné srdce, ktoré sa nachádza na rovnakom mieste. Potom cíťte, že vo vnútri srdca je niečo, čo sa nazýva duša. V tejto chvíli ste dvere srdca nezatvorili; len sa snažíte odomknúť ďalšie dvere, a to sú dvere duše.

Moja duša

Moja duša
sa tešila z Neba

Moja duša
dáva pokyny zemi.

Moja duša
stvorí úplné uspokojenie Neba
a postaví dokonalú dokonalosť zeme.

Otázka: Povedali ste, že najskôr by sme mali nájsť dušu a potom spievať AUM z oblasti duše. Ako môže človek vedieť, že nadviazal spojenie so svojou dušou a koná z oblasti duše?

Sri Chinmoy: Bude to vedieť pomocou meditácie a ašpirácie. Prirovnajme jeho bytosť k bytu s troma izbami a povedzme, že má voľný prístup do týchto troch izieb. Vstúpi do jednej miestnosti a vidí, že je v nej úplná tma. Sú v nej len samé odpadky a haraburdie, všetko je neupratané, nebožské, temné a nečisté. Okamžite musí cítiť, že toto je izba mysle. Neašpirujúca myseľ, pochybujúca myseľ, sofistikovaná myseľ a podozrievavá myseľ prebýva v tejto nečistej, nebožskej miestnosti.

Potom vstúpi do ďalšej miestnosti. Tam má akýsi upokojujúci pocit a vynára sa tu slovo ,nádej’. Všetko je plné nádeje, všetko je plodné, všetko mu dáva radosť. Ak sa pozrie do určitého rohu, získa radosť. Ak sa pozrie na nejaký predmet, získa radosť. Všetko ho povzbudzuje, teší a inšpiruje. Musí cítiť, že táto izba je jeho srdce. Tu v srdci získava inšpiráciu, ašpiráciu, povzbudenie a pocit dosiahnutia.

Potom vstúpi do tretej miestnosti. Tam vidí, že všetko je dokonalé, všetko je žiarivé, všetko je napĺňajúce. Keďže všetko zostáva v tejto miestnosti a nevychádza von, ešte je potrebné prejavenie vo vonkajšej bytosti. Ale izba sama o sebe je úplne dokonalá. Dáva vám pocit, že tu ste dosiahli všetko. Preto cítite nesmiernu radosť. Keď sa po prvýkrát pozeráte na túto izbu duše, cítite, že je vaša. Potom, po určitom čase cítite, že vy sami ste v skutočnosti touto izbou. Nie je to vaše vlastníctvo, naozaj ste sa stali touto konkrétnou izbou. A tou izbou je duša.

Ak pôjdete do izby mysle, môžete sa jej čokoľvek spýtať a ona vám povie, čo vám má povedať. V druhej miestnosti môžete požiadať srdce o posolstvo, ktoré vám chce dať. A v tretej miestnosti vám duša dá svoje božské posolstvo. Potom sa snažte počúvať pokyny duše a úplne sa s ňou zjednotiť.

Otázka: Ak ste realizovali Atman, realizujete aj Brahman a Paramatman?

Sri Chinmoy:__Atman je duša a Paramatman je Ja. Keď Šankara hovorí o Paramatman, myslí tým veľké Ja, Ja bez ďalšieho, ktoré je za celým vesmírom. Atman je malé ja, individuálna duša. Malé ja, individuálna duša, je neoddeliteľnou súčasťou Paramatman. Nič nemôže existovať oddelene od Paramatman. Povedzme, že Paramatman alebo Brahman je ako oceán. Ak vstúpite do vody na ktoromkoľvek mieste, vstúpite do oceánu samotného. Nepoviete, že ste vstúpili len do jednej malej časti oceánu.

Takže, ak poznáte samých seba, ak viete, čím ste, ak neustále žijete v duši, potom si okamžite vedome uvedomíte Boha a svoju vnútornú existenciu. Ak viete, čím ste, len vtedy môžete poznať Zdroj; ak poznáte dušu, Atman, len vtedy môžete poznať zdroj Atman, ktorým je Paramatman. Sú jedným. Ak poznáte dobre syna, potom cez syna môžete spoznať otca. A podobne, ak poznáte dobre otca, potom môžete spoznať syna. Ak budete žiť božský život a vstúpite do svojej vlastnej duše, ktorá je predstaviteľom Absolútna, potom prirodzene spoznáte Paramatman a Brahman.

Otázka: Chcel by som vedieť, aké sú požiadavky mojej duše, keď prijímam duchovného Majstra. Musím mu dať celý svoj život, všetku svoju inteligenciu, všetku svoju lásku?

Sri Chinmoy: Keď hovoríte dať, čo tým skutočne myslíte: dať alebo vzdať sa? Keď prijmete duchovného Majstra, nemusíte sa ničoho vzdať. Len musíte cítiť, že to, čo nazývate ,ja’ je iné meno pre vášho Majstra. Medzi vedomím Gurua a vedomím žiaka sa musí vytvoriť pocit neoddeliteľnej jednoty. Ak budete mať pocit, že sa niečoho vzdávate, potom sa vaša frustrácia nikdy neskončí.

Žiak sa nemusí ničoho vzdať, ani nemusí nič dať Guruovi. Žiak jednoducho príde ku Guruovi a vstúpi do Neho so všetkým, čo má a čím je. Čo máte? Máte dušu. Čím ste? Ste dušou. Nie je rozdiel medzi tým, čo máte a čím ste. Ak vstúpite do svojho Majstra s týmto poznaním, s touto múdrosťou, s týmto porozumením, potom uvidíte, pocítite a úplne sa zjednotíte s existenciou svojho Majstra. Keď sú žiakova duša a Guruove vedomie a duša jedným, vtedy mu nič nedávate. Vaše dosiahnutie sa vôbec nelíši od toho, čím ste. Nebude už medzi nimi žiaden rozdiel, rovnako ako medzi vašimi prstami a rukou.

Takže ak sa pýtate, čo bude od vás Guru vyžadovať, rád by som povedal, že je to vaša duša, ktorá je presne to, čo máte a čím ste. Môžete povedať, že to, čo máte, svoju múdrosť aj nevedomosť, dávate svojmu Guruovi, ale ak vidíte, že ste vo svojom Guruovi, potom neexistuje žiadne dávanie ani branie. Nie je čo dávať a nie je čo brať; existuje len rast v Guruovom srdci. Prosím, zostaňte vo svojom Guruovi tak dlho, ako môžete – navždy. Žiakova duša by nikdy nemala byť oddelená od Majstrovho vedomia. Zostaňte v Majstrovi s tým, čo máte a čím ste — nie v zmysle, že mu niečo dávate, ale v zmysle, že patríte jeden druhému. Cíťte, že vo svojom Majstrovi rastiete. Nejde o to, že vy mu niečo dávate a on vám na oplátku musí niečo dať. V pocite jednoty neexistuje žiadne obetovanie. Keď cítite, že vy a on ste jedným, keď cítite, že obaja máte rovnaké vedomie, rovnakú existenciu, rovnakú lásku; potom nemôže existovať pocit obetovania.

Otázka: Záleží duši na tom, či meditujeme každý deň v rovnakom čase?

Sri Chinmoy: Rád by som povedal, že tí, ktorí sú prebudení, tí, ktorí už nie sú vo svete nevedomosti, by si mali dať záležať na tom, aby boli v duchovnom živote úprimní, pravidelní a presní. Práve ich pravidelnosť a presnosť rozptýlia temnotu vo forme lenivosti a nečinnosti. Preto sa vždy snažte byť vo svojej meditácii pravidelní a presní. Potom uvidíte, že pravidelnosť a presnosť majú nesmiernu silu. Vždy ich môžete použiť ako meradlo, pretože každý deň, keď meditujete presne, ste o jeden krok bližšie k svojmu Cieľu.

Niektorí ľudia nevenujú dostatočnú pozornosť pravidelnosti vo svojej ašpirácii. Môžete si myslieť, že keď ste meditovali tri mesiace a prešli ste vo svojom duchovnom živote veľkú vzdialenosť, môžete si niekoľko dní oddýchnuť predtým, než znova začnete. Ale nanešťastie, tak to nie je. Keď sa vzdáte duchovného života a oddýchnete si na nejaký čas, začnete bežať dozadu; vrátite sa späť k svojmu starému životu. Vstúpia do vás pochybnosti, strach, podozrievavosť a všetky druhy negatívnych síl a zničia všetky vaše vnútorné možnosti. Naďalej vám zostáva potenciál realizovať Boha a prirodzene, jedného dňa Ho realizujete. Ale predtým ste neustále bežali dopredu podľa svojich schopností; túto zlatú príležitosť ste teraz stratili. Pokrok, ktorý ste urobili, sa celkom stratí, keď sa zastavíte. To znamená, že esencia pokroku zostane v duši a nikdy sa nezničí, ale váš doterajší pokrok sa neprejaví vo vašom vonkajšom živote. Nebudete schopní hovoriť pravdu, nebudete schopní rozdávať úsmev svojej duše, nebudete ponúkať dobré vibrácie ani dávať inšpiráciu. Nikto vám nebude veriť.

Keď ste spadli z duchovného rebríka, je nesmierne ťažké opäť sa vyšplhať hore. Ale keďže podstata vášho duchovného rozvoja zostane vo vašom srdci, v ďalšej inkarnácii alebo kedykoľvek budete chcieť znova meditovať, vyjde táto podstata do popredia. Pomaly, postupne sa opäť vynorí, ak sa budete veľmi úprimne modliť k Bohu, aby vám pomohol vrátiť sa do duchovného života. Ale svoj pokrok ste oddialili.

Preto vždy hovorím, že si musíme udržiavať pravidelnosť. Keď dosiahnete svoj Cieľ, budete v bezpečí. Ale predtým, aj keď ste len krok od Cieľa, nemáte žiadnu istotu. Nevedomosť vás môže stiahnuť späť. Veľa ľudí na pokraji realizácie bolo napadnutých nepriateľskými silami, ktoré im zabránili realizovať Boha. Títo nešťastní hľadajúci získajú svoju realizáciu, ale bude im to trvať oveľa dlhšie. Takže kým nedosiahnete konečný Cieľ, neexistuje žiadna istota, žiadne naplnenie, žiadna neustála blaženosť. Buďte vždy v strehu a bežte čo najrýchlejšie k svojmu najvyššiemu Cieľu. Nezastavujte sa, kým nedosiahnete Cieľ, pretože nevedomosť vás znova stiahne tam, kde ste začali.

Otázka: Sú naše túžby pod kontrolou duše?

Sri Chinmoy: Práve teraz naše túžby nie sú pod kontrolou duše. Teraz je pod kontrolou duše len naša ašpirácia. Keď ašpirujeme a duša povie, aby sme niečo urobili, urobíme to. Ale keď sme obeťou mnohých túžob a duša povie, aby sme niečo urobili, nepočúvame ju. Napriek tomu duša napokon získa svoju autoritu.

Keď do úradu nastúpi nový vedúci oddelenia, úradníci sa mu posmievajú. Nepočúvajú ho, ani nerobia veci, ktoré od nich žiada. Ale pomaly, postupne vedúci porozumie situácii v úrade a začne uplatňovať svoju autoritu. Potom sa úradníci boja, že ich prepustí, a tak mu začnú preukazovať patričný rešpekt. Aj v duchovnom živote duša na začiatku všetko toleruje. Fyzické, vitál a myseľ sú neposlušnými členmi rodiny a posmievajú sa, neposlúchajú a robia všetko zle. Fyzická bytosť je ako nezbedné dieťa, ktoré sa nechce okúpať v bazéne. Myslí si, že voda v bazéne je veľmi studená a nechce do nej vstúpiť. Ale vedľa neho je iné dieťa, srdce, ktoré samé vstúpi do bazéna, dobre sa vykúpe a je šťastné. Matka, ktorou je v tomto prípade duša, pozoruje situáciu a vidí, že nezbedné dieťa nechce skočiť do bazéna. Nakoniec ho po polhodine jednoducho strčí do vody a prinúti ho, aby sa okúpalo.

Podobne aj duša čaká na svoj čas. Svet je plný nevedomosti, ale v duši je Božie nekonečné Svetlo a nezlomná Vôľa. Príde čas, keď sa prostredníctvom duše uskutoční Božia Vôľa, hoci na začiatku duša zostáva svedkom ako Purusha. Duša len pozoruje, ktoré časti bytosti sú dobré, a ktoré sú zlé. Keď chcú dobré časti počúvať dušu, duša ich víta. Hovorí: „Teraz bežme k Cieľu.“ O tých častiach bytosti, ktoré naďalej spia v nevedomosti a vytvárajú problémy, duša povie Najvyššiemu. Nakoniec, jedného dňa Najvyšší použije svoju všemocnú Silu a povie, že prišiel čas, aby im ukázal božské Svetlo prostredníctvom božskej Autority. V tom čase, v Božej vybranej Hodine, keď chce duša niekoho oslobodiť z pút nevedomosti, bude temnota tisícročí odstránená.

Otázka: Keďže je utrpenie všade okolo nás, pomáha to nejako duši?

Sri Chinmoy: Nie, utrpenie ničím duši nepomáha. Do svetla nevstupujeme cez temnotu a utrpenie. Naopak, svetlo našu temnotu a utrpenie premieňa. Keď je duša osvietená, prekonáva všetko utrpenie.

Otázka: Už niekoľko ráz som ráno počas spánku počula, ako vták spieva nádhernú hudbu podobnú flaute. Ale keď sa zobudím, neviem si na tú hudbu spomenúť.

Sri Chinmoy: Ten vták je tvoja duša a tá hudba vychádza z tvojej duše. Keď spíš, tvoje vedomie má k tvojej duši voľný prístup. Ale keď sa zobudíš, vrátiš sa späť do bežného života a nedokážeš si tento voľný prístup udržať, pretože tvoje fyzické vedomie nie je v spojení s tvojou dušou. Ale ak budeš mať veľmi mocnú meditáciu predtým, ako pôjdeš spať, nasledujúce ráno si budeš môcť udržať vedomie duše. Počas svojej meditácie skús cítiť, že nie si telo, ale duša, a zároveň že existuješ pre dušu. Potom si ľahko budeš môcť zapamätať hudbu, ktorú počuješ.

Otázka: Môžete nám vysvetliť, prečo osoba, ktorá je veľmi chorá, zostáva celé dni nažive, aj keď je tento jav z lekárskeho hľadiska nevysvetliteľný?

Sri Chinmoy: Lekárska veda nemá v prípade života a smrti posledné slovo. Doktor môže povedať, že niečí život bude trvať už len niekoľko sekúnd, ale vidíme, že z dní sa stávajú týždne a z týždňov sa stávajú mesiace a ten človek naďalej zápasí. Dokonca aj keď sa duša stiahne a nemá žiaden záujem o svet alebo o človeka, ktorý trpí, fyzické sa chce stále udržať na zemi. Cíti, že ak tu zostane čo i len o minútu dlhšie, dosiahne niečo dôležité. Ale to nie je pravda. Keď duša stratí záujem, keď sa nezaujíma o to, čo sa deje vo vonkajšom živote, ľudská bytosť už nemôže získať žiadne vyššie ani hlbšie zážitky. Duša je však veľmi súcitná. Dovolí slepému telu zostať na Zemi o niekoľko dní alebo mesiacov dlhšie. Aj keď duša vie, že dlhší pobyt tela na zemi nijakým spôsobom neurýchli jeho realizáciu, keď je človek nesmierne pripútaný ku svojmu vonkajšiemu obalu, môže duša zo súcitu zostať ešte na krátku dobu v ľudskom tele len preto, aby potešila nevedomú ľudskú schránku.

Všetci chceme poraziť smrť, ale duša vie, čo je pre nás najlepšie. Duša vie, že ak sa niekto v zrelom veku snaží zotrvať a obnoviť svoju životnú energiu, nepomôže mu to. Duša prakticky ukončila svoju cestu v tejto inkarnácii. Čo sa týka rastu duše, môžeme si byť istí, že duša nezíska žiaden ďalší úžitok, pretože si už zobrala podstatu svojich životných skúseností.

Otázka: Bude niekedy Božia Skutočnosť prítomná na zemi?

Sri Chinmoy: Boh má dve mená: prvé je Sen a druhé je Skutočnosť. So Svojím Snom vstupuje do sveta Svojho naplnenia, ktorý nazývame neustálym prejavom skutočnosti. Najvyššou Skutočnosťou je premena ľudskej prirodzenosti, ktorá je práve teraz napoly zvieracia a napoly božská. Najvyššia Skutočnosť môže byť prejavená tu na zemi, ale bude to trvať niekoľko storočí, možno oveľa dlhšie. To neznamená, že máme zostať ticho a nečinní – ani zďaleka! Každý deň sa budeme snažiť plaviť v Lodi Božieho Sna a vidieť, kam nás Loď vezie. Ak vedome a neustále sedíme v Lodi Božieho Sna, potom nás táto Loď Sna pomaly, vytrvalo a neomylne privedie k Božiemu Brehu Skutočnosti. Tento Breh Skutočnosti nie je niekde v Nebi, je tu v našom každodennom živote – v našich myšlienkach, v našich činoch, v samotnej našej existencii na Zemi.

Všetky svety sú skutočné. Ale tento svet, táto planéta, táto zem je skutočnejšia než iné planéty, pretože Boh rozhodol, že iba na tejto planéte môžeme dosiahnuť realizáciu a aj ju dosiahneme. Čo je to realizácia? Je to vedomá jednota s Nekonečným Bohom. Len na tomto svete sa môže ašpirant vedome zjednotiť s Nekonečným Bohom.

Tu na zemi môžeme dosiahnuť stálu jednotu s nekonečným Svetlom a nekonečnou Pravdou, pretože Skutočnosť je tu živšia, viac prejavená. Nemyslime na nebo alebo peklo. Naše ľudské chápanie neba a pekla je úplne mylné. Iné svety existujú; môžeme ich navštíviť počas spánku. Ale ak sa skutočne chceme dokonale zjednotiť s Bohom, potom je táto zem jediným miestom, kde môžeme vidieť to skutočné v nás, v ľudstve a v Bohu Samotnom.

Predslov vydavateľa k prvému vydaniu

Duša je vedomým predstaviteľom Boha v každej ľudskej bytosti. V tejto knihe duchovný majster Sri Chinmoy, ktorý realizoval Boha, ponúka osvietené pohľady na dušu, ktoré budú inšpirovať každého hľadajúceho na ceste k poznaniu seba samého.