Novosť²²

Včera som ťa stretol. Dnes ťa vidím druhýkrát. To znamená, že už nie si pre mňa nový, už nie si pre mňa cudzincom. Stal si sa mojím priateľom, ty a ja sme sa stali starými priateľmi. Zostarol si a ja tiež.

Včera som niečo videl prvýkrát. Dnes to vidím druhýkrát. To znamená, že tá vec pre mňa zostarla. Včera som cítil niečo prvýkrát. Dnes to cítim znova. Včera som jedol niečo prvýkrát. Dnes to jem znova. To znamená, že môj zážitok zostarol. Už to nie je nič nové.

Čokoľvek, čo vidím druhýkrát, čokoľvek, čo robím druhýkrát, čokoľvek, čo cítim druhýkrát je automaticky staré. Tá konkrétna vec, ten konkrétny človek bude cítiť to isté ku mne – že som zostarol.

Existuje niečo, čo nikdy nezostarne? Áno, existuje, a je to vnútorný plač môjho srdca. Tento vnútorný plač je stále nový. Každý deň nadobudne podobu novej modlitby, novej koncentrácie, novej meditácie. Každý deň dostane niečo nové od Boha. Môžeš sa spýtať, ako môže byť tvoja modlitba a meditácia nová, keď sa modlíš každý deň? Ale rád by som povedal, že je to nielen možné, ale tiež nevyhnutné.

Môžeš si myslieť, že Mier, Svetlo, Blaženosť, Sila a ďalších niekoľko vlastností Boha je všetko, čo existuje. Ale rád by som povedal, že to nie je pravda. Boh je nekonečný a Jeho vlastnosti sú nekonečné. Takže poľahky môžeš mať nekonečnú rozmanitosť vo svojej modlitbe, koncentrácii a meditácii. Každá modlitba môže byť ľahko nová. Každá koncentrácia môže byť ľahko nová. Každá meditácia môže byť ľahko nová.

Modlitba vzdoruje veku. Koncentrácia vzdoruje veku. Meditácia vzdoruje veku. Náš vnútorný plač je matkou a otcom našej modlitby, koncentrácie a meditácie, preto sa spriateľme s týmto vnútorným plačom. Nech sa naše telo, vitál, myseľ a srdce spriatelia s týmto vnútorným plačom. S týmto vnútorným plačom sa celá naša existencia, vonkajšia aj vnútorná, stane večne novou skutočnosťou existencie a stále novým, večne napĺňajúcim Snom Boha v nás a cez nás.