SPOLIEHAM SA NA BOŽÍ SĽUB1

Spolieham sa na Boží Sľub. Nespolieham sa na svoje vlastné pocity. Dosť často v sebe cítim prázdnotu. Keď sa cítim prázdny, cítim sa zároveň osamelý a nešťastný, cítim nielen bezmocnosť a beznádej, ale som si istý, že smerujem k samotnej záhube.

Spolieham sa na Boží Sľub, nie na to, ako hodnotím seba samého. Keď myslím na seba, vidím sklamanie vo vnútri aj navonok. Strach a žiarlivosť, neistota a pochybnosť, neposlušnosť a arogancia predo mnou hrajú nebožskú hru. Meno tejto hry je nevďačnosť. Keď sa spolieham na ich hodnotenie môjho života, keď sa spolieham na nich, keď ich považujem za svojich dôverníkov a pravých členov svojej rodiny, potom som celkom zničený. Preto sa spolieham len na Boží Sľub, že ma naučí, ako preplávať more nevedomosti.

Pre mňa je Sľub môjho Pána jasný, živý, osvecujúci a napĺňajúci. Povedal mi, že som predurčený, aby som sa stal Jeho dokonalým nástrojom. Povedal mi, že som predurčený, aby som plával v mori Svetla a Blaženosti a napokon naučil ostatných – svojich mladších bratov a sestry – ako plávať v mori Svetla a Blaženosti.

Nespolieham sa na svoju fyzickú výšku ani na veľkosť svojich materiálnych či pozemských úspechov. Sú zavádzajúce. Jasne vidím, že som vysoký, ale v porovnaní s kým? Len keď stojím pred deťmi. Keď sa predo mňa postaví obor, stanem sa drobným, maličkým mravcom v porovnaní s výškou obra. Moja pozemská výška je taká, že mi neposkytuje trvalú spokojnosť. Keď som s deťmi, moja výška ma uspokojuje, pretože som od nich omnoho vyšší. Ale keď som s obrami, moja výška je bezvýznamná.

Vďaka svojim vonkajším úspechom sa môžem vynášať do nebies a cítiť, že som urobil niečo veľké a úžasné. Ale keď sa rozhliadnem okolo, vidím celkom jasne, že existuje niekto, kto ma v danom obore ďaleko prekonal. Takže keď sa spolieham na svoje dosiahnutia, aby mi dali silu, pocit bezpečia, istotu a sebadôveru, som podvedený a oklamaný. Ale keď myslím na Výšku svojho Pána vo mne, keď sa ju snažím vidieť a cítiť, vidím, že On má nielen najvyššiu Výšku, ale tiež večne sa prekonávajúcu Výšku. Na fyzickej úrovni môžem dosiahnuť určitú výšku a potom sa môj rast zastaví. Na fyzickej úrovni, materiálnej úrovni, má každé dosiahnutie svoju hranicu. Ale na vnútornej úrovni je všetko, čo Boh má a všetko, čím je, nielen nesmierne, ale tiež neustále sa presahujúce. Tu vo vonkajšom svete je moja výška obmedzená, ale vo vnútornom svete sú Výška môjho Pána a Dosiahnutia môjho Pána neobmedzené.

Aký Sľub mi dal môj Pán? Jeho Sľubom je, že to, čo má a čím je, je všetko pre mňa; Jeho vnútorná Výška, Jeho skutočná Výška, Jeho skutočné Dosiahnutia sú všetky pre mňa. To je Jeho Sľub. Preto sa spolieham na Jeho Sľub a nie na svoje malé schopnosti a dosiahnutia. Moje vlastné malé schopnosti mi nedávajú uspokojenie. Alebo aj keď mi niektorá z nich na chvíľu dáva uspokojenie, vidím v tejto schopnosti ohromnú slabosť, pretože sa vždy nájde niekto iný, kto je obdarený touto schopnosťou v nekonečne väčšej miere než ja.

Spoliehať sa znamená byť spokojný. Keď sa spolieham na seba, nemôžem byť úplne spokojný. Ale keď sa spolieham na svojho Pána Najvyššieho, keď sa spolieham na Jeho Sľub, je to jednoduché. Urobí ma takým, akým je On Sám, urobí ma ďalším Bohom, a Nekonečnosť, Večnosť a Nesmrteľnosť mi budú nestále k službám. On vo mne vidí dokonalý obraz Svojej vlastnej Skutočnosti. Jeho Sľubom je, že urobí zo mňa ďalšiu Skutočnosť presne takú, ako je Jeho vlastná, aby sa so mnou mohol hrať, spievať a tancovať po celú Večnosť.

Keď sľubuje, že zo mňa urobí presný obraz Svojej vlastnej Skutočnosti, neznamená to, že chýba neoddeliteľná jednota. Nie, neoddeliteľná jednota tu je, ale Jeden premietne Seba Samého do dvoch, aby sa mohol tešiť z Kozmickej Hry. Na vonkajšej úrovni bude ľudská myseľ vidieť rozdelenie aj napriek neoddeliteľnej jednote na vnútornej úrovni. Ale srdce bude cítiť, že Jeden Sa rozdelil na dvoch, aby okúsil kozmickú Blaženosť. Keď sa jednota rozdelí na dve polovice, každá polovica ponúka tej druhej neustálu novosť, večne osvecujúcu a večne napĺňajúcu novosť.

Takže sa budem spoliehať len na Sľub svojho Pána, a nie na to, čo mám a čím som. Nemôžem veriť sebe samému, pretože nedôverujem členom svojej vnútornej rodiny: telu, vitálu, mysli a srdcu. Mnohokrát ma oklamali. Ale môj Pán Najvyšší ma nikdy neoklamal a ja som nikdy neoklamal Jeho. Preto sa spolieham len na Neho a On sa spolieha na mňa. Nespolieham sa na členov rodiny svojej pozemskej existencie, ani nedovolím, aby sa oni spoliehali na mňa. Moja skutočnosť, moja dôvera, moja istota, moja samotná existencia je založená na tom, že sa spolieham len na svojho Milovaného Najvyššieho.


  1. EA 40. 14. júla 1977, 20:53 — Martin Van Buren High School, Hollis, New York.