Časť I

Žiakova sloboda

„Sloboda“ je slovo a „odovzdanosť“ je ďalšie slovo. Možno poviete, že sloboda je jedna vec a odovzdanosť je niečo úplne iné. Ak sa však ponoríte hlbšie, uvidíte, že z duchovného hľadiska niet rozdielu medzi slobodou a odovzdanosťou. Vždy je to víťazstvo slobody, ktorému sa tešíme. Ty sa z neho tešíš, ja sa z neho teším, on sa z neho teší, ona sa z neho teší, z víťazstva slobody máme všetci radosť.

Predtým, než ste prijali duchovný život, boli ste sami sebe pánom. Vtedy ste si vo svojom živote užívali plnú slobodu — tak, ako vás inšpirovala vaša myseľ, pomáhala vám, alebo vás nabádala vidieť svetlo. Možno bol ten spôsob úplnou temnotou, ale vy ste boli svojím vlastným pánom. V deň, keď ste vstúpili do môjho člna, rozhodli ste sa používať svoju slobodu iným spôsobom. Nielen vaše srdce a duša, ale i vaša fyzická myseľ sa takto rozhodla. Navonok možno poviete, že ste vstúpili do môjho člna, vzdali ste sa svojej slobody a odovzdali ste sa Vôli Najvyššieho vo mne. Ale ak ste úprimní, potom si vnútorne uvedomujete, že ste sa svojej slobody vôbec nevzdali. Iba ste sa rozhodli používať svoju slobodu inak. V hlúpom, bežnom ľudskom zmysle slova možno cítite, že je to odovzdanosť. V hlbšom zmysle však vidíte, že sa aj naďalej tešíte zo slobody. Len ju teraz používate na to, že počúvate svojho Majstra.

Predtým, než ste začali nasledovať našu cestu, mali ste jeden druh slobody. Potom ste zmenili svoj názor. Povedali ste si: „Už mám dosť tejto hry, chcem zažiť iný druh slobody. Doteraz som používal svoju slobodu na to, aby som sa uspokojil a naplnil určitým spôsobom. Teraz chcem používať svoju slobodu na to, aby som potešil a naplnil Boha tak, ako to chce samotný Boh. Boží spôsob nepoznám, ale môj Majster ho pozná a povie mi o ňom.“ Takže celou svojou bytosťou ste povedali: „Nesebecky, oddane a bezvýhradne budem poslúchať svojho Majstra.“ V prvom prípade ste používali svoju slobodu svojím ľudským spôsobom. V druhom prípade ste používali tú istú slobodu. Tam ste si však povedali: „Nie, svoju slobodu nechcem používať svojím ľudským spôsobom. Nechcem byť pre seba, chcem byť pre neho. Keď on beží, i ja budem bežať. Keď spieva, i ja budem spievať. Keď tancuje, i ja budem tancovať. Urobím čokoľvek, čo robí on, alebo čokoľvek, o čo ma požiada. Nie preto, že on je nadriadený a ja podriadený. Nie preto, že ak ho nepočúvnem, vyhodí ma z Centra. Nie. Je to preto, lebo vo mne planie túžba využiť a naplniť moju slobodu takýmto spôsobom. Poslúchnem ho, pretože celá moja bytosť plače po tom, aby som ho poslúchol.“

Svojho Majstra máš počúvať nie preto, že si vstúpil do jeho člna, a ak ho nepočúvneš, potom ťa vyhodí. Nie, nie. Necíť to takto. Nie je to preto, že on vie trochu viac než ty, alebo preto, že on realizoval Boha a niečo ti dá, ak budeš počúvať. Zabudni na to a neočakávaj nič. Nie si žobrák, žeby si musel počúvať niekoho, aby si niečo dostal. Cíť len, že je to tvoje vlastné rozhodnutie, tvoja vlastná voľba, snažiť sa uspokojiť svojho Majstra tak, ako si to praje on. To, čo zažívaš, je tvoja vlastná sloboda. Tvoj duchovný život je zážitkom tvojej slobody.

Všetci tí, ktorí ste tu so mnou v tomto člne, cíťte prosím, že používate svoju vlastnú slobodu. Nie je to moja sloboda, ale vaša sloboda. Ak pôjdete hlboko dovnútra, pocítite pravdu toho, čo hovorím. Ste tu, pretože vaša vnútorná voľba vás prinútila viesť duchovný život. Ak to nechcete, potom môžete slobodne odísť. Ja som nešiel k vám domov a neprinútil som vás stať sa mojím žiakom, a tiež vás nenútim zostať. Kedykoľvek môžete Centrum opustiť. Kto vám v tom môže zabrániť? Bola to vaša vlastná slobodná voľba, ktorá vás priviedla do našej lode, ktorú my nazývame Loďou Najvyššieho. A na základe vašej vlastnej slobodnej voľby tu zostávate a snažíte sa uspokojiť Najvyššieho vo mne. Chcete ma potešiť, a preto ste aj schopní potešiť ma. Hocičo, o čo vás požiadam, dokážete urobiť, pretože ste sa tak rozhodli a Boh vám na to dal nezlomnú vôľu. Môžete jednoducho povedať: „Nebudem mať s ním nič spoločné. Pôjdem svojou vlastnou cestou. Pôjdem na sever a nezáleží mi na tom, čo robí niekto iný. Neuvidím juh, neuvidím východ ani západ.“ Ale môžete povedať i toto: „Nie, budem nasledovať svojho Majstra, pobežím za ním. Keď pôjde na juh, pôjdem na juh. Keď pôjde na sever, potom pôjdem na sever. Budem ho nasledovať tým smerom, ktorý zvolí.“ I takúto voľbu môžete urobiť. Ak ste sa rozhodli takto, potom nehovorte: „Ó, som mu odovzdaný.“ Nie, kto vás žiadal nasledovať ho? Bola to vaša vlastná voľba.

Takže už viac nehovorte o odovzdanosti. Také niečo ako odovzdanosť neexistuje. Existuje iba sloboda — sloboda vašej vlastnej vôle, sloboda vašej vlastnej vnútornej voľby. Len sa ponorte do svojho vnútra a zistíte, že to čo prežívate tu, je naplnením vašej vlastnej slobody. Kedysi ste boli smelí a svoj život ste určitým spôsobom naplnili. Teraz do vás vstúpila iná hrdinská myšlienka a vy chcete robiť niečo iné. Hovoríte: „Je to moja vôľa, robiť vždy to, o čo ma požiada. Nezáleží na tom, o čo ma požiada, ako hrdina to vykonám. Neurobím to preto, že som sa odovzdal jeho vôli, ale preto, že je to moja vôľa, moja túžba.“ Tak, ako si pred svojím vstupom do duchovného života chcel vyplniť svoje pozemské túžby, teraz máš inú túžbu, ktorú chceš naplniť. Môžeš ju nazvať duchovnou, alebo ju môžeš nazvať neduchovnou. Môžeš povedať hocičo. Ale berme ju ako túžbu. Samotnú ašpiráciu môžeme brať ako túžbu, ale iba v najvyššom duchovnom zmysle. V bežnom zmysle slova je túžba naplnením noci, zatiaľ čo ašpirácia je naplnením svetla. Ale táto duchovná túžba je samotným naplnením. A vy by ste mali stále cítiť, že napĺňate len svoju vlastnú vôľu.

Ak poviete, že sa bezvýhradne odovzdávate do vôle svojho Majstra, vzápätí po tom vaša myseľ povie: „Prečo by som to mal robiť? Čo on vie?“ Nie je to však len otázka toho, čo váš Majster vie, alebo nevie. To nie je vaša starosť. Vaša starosť je len naplniť vašu túžbu, vašu vlastnú vôľu. A je vašou túžbou, vaším želaním robiť to, o čo vás požiada váš Majster.

Takže milí moji, je to tak jasné. Objasnil som vám to. Nemyslite na odovzdanosť. Nemusíte sa odovzdať. Iba buďte smelí. Buďte k sebe úprimní: „Toto je moja voľba. Urobím to.“ V bežnom živote sa hovorí „stoj čo stoj“ alebo „za každú cenu“. Tu hovoríme: „S láskou svojho srdca, s vôľou svojej duše budem nasledovať túto cestu. Nikto ma neprinútil, nikto sa neskláňa k mojim nohám, nikto ma nepresviedča. Nie, robím to, pretože to je moja vnútorná túžba. Robím to, pretože je to moje želanie, moja vôľa. Tak ako som predtým, než som vstúpil do duchovného života, konal tak, ako som chcel ja, tu tiež robím niečo tak, ako to chcem ja.“

Vaša myseľ povie, že ma nasledujete ako pes, ale vaše srdce povie: „Idem, pretože chcem byť s ním. Chcem byť zjednotený s vôľou svojho Majstra.“ Zostaňte stále vo svojom srdci, potom budete cítiť so mnou jednotu.

Vždy teda cíťte, že napĺňate svoju vlastnú vôľu. Nie je to odovzdanosť otroka pánovi, nie je to odovzdanosť podriadeného nadriadenému. Je to len vaša vlastná vôľa niekoho nasledovať. A kto je tá osoba, ktorú ste sa rozhodli nasledovať? Nie je to nikto iný ako vaša vlastná realita. Ste to vy, kto sa rozhodol bežať za tým, kto je vašou vyššou realitou. Môžete ho nazývať svojím Majstrom, môžete ho nazývať Najvyšším, môžete ho nazvať ako chcete. Ale akokoľvek ho nazvete, ste to vy, kto ste sa rozhodli nasledovať ho. Voľba neprichádza zvonka, ale z vášho vnútra. Napĺňate svoje vlastné rozhodnutie. Nasledovať duchovný život je vaším vnútorným rozhodnutím. Je to vaša vlastná vôľa. Nikto vám nemôže prikázať, aby ste to robili — ani matka, ani otec, ani Majster, ani Boh, nikto. Ste to vy samotní, kto používa svoju vlastnú slobodu, svoju vlastnú vôľu.

Takže odteraz drahí moji, cíťte, že uspokojujete seba, nie mňa. Ak dokážete na základe rozhodnutia vašej duše týmto duchovným spôsobom uspokojiť seba, potom cíťte, že uspokojujete zároveň i mňa. Pokiaľ si dokážete udržať svoju nezlomnú vôľu, vôľu svojej duše, potom môžete zabudnúť na lásku, oddanosť, odovzdanosť a všetky tie veci. Len použite svoju slobodu týmto duchovným spôsobom a nebudete mať žiadne problémy.

— máj 1979