Materinská láska

Slovníky obsahujú tisíce a milióny slov, ale bez najmenšieho zaváhania by som chcel povedať, že slovu „matka“ sa nič nevyrovná pokiaľ ide o sladkosť, lásku, záujem, dôvernosť, blízkosť a jednotu. Neexistuje žiadne iné slovo, ktoré je také významné ako slovo „matka“. Matka je náklonnosť, matka je láska, matka je záujem, matka je blízkosť, matka je neoddeliteľná jednota s dieťaťom. Dieťa je v živote matky bezpochyby tou najdrahšou žijúcou bytosťou. To isté cíti dieťa vo svojom srdci — mama je preňho všetkým . Pre dieťa je mama sladká, sladšia, najsladšia bytosť na svete. Pre matku je dieťa sladšie ako najsladšie.

Matka dáva a dáva svojmu dieťatku jednoducho preto, lebo ho miluje. Ak má šťastie, možno jej to dieťa vráti, keď vyrastie. Ale väčšinou sa jej táto obeť nevráti. Dieťa má svoj vlastný život. Ale keď matka dáva, Boh ju žehná . Svetlo, náklonnosť a ostatné božské kvality, ktoré dáva svojmu dieťatku, sú samy o sebe požehnaním.

Božskosť sa v materinskej láske prejavuje rôznymi spôsobmi. Prvou vecou, ktorú si všimneme v materinskej láske, je najčistejší záujem a druhou vecou je nekonečná trpezlivosť. V otcovskej láske nájdeme múdrosť a iné veci, ale túto nekonečnú trpezlivosť nie. Ale v materinskej láske okrem múdrosti nájdeme aj nekonečnú trpezlivosť. Matka je pripravená počkať, kým dieťa vyrastie a všetko sa naučí. Otec je trochu netrpezlivý. Otec posudzuje dieťa vzhľadom k svojmu vlastnému svetlu, mieru, múdrosti a vedomostiam, kým matka posudzuje dieťa podľa jeho vlastných detských schopností.

Láska, ktorú dieťa dostane od matky, je oveľa plodnejšia, než láska, ktorú dostane od otca. Pokiaľ ide o dôverné vnútorné záležitosti, materinská láska je úspešnejšia. Keď cítime niečo rozľahlé, okamžite sa objaví naša otcovská láska. Ale keď cítime intenzívny vzťah dvoch sŕdc, okamžite si spomenieme na lásku medzi matkou a dieťaťom.

Dieťa vie, že matka vedome nikdy neurobí nič, čo by mu ublížilo. Dieťa verí, že matka ani nevedome nemôže urobiť nič zlé. Dieťa má k matke bezvýhradnú dôveru. Cíti, že keby mu niekto ponúkol jed, matka by ho sama vypila, aby ho zachránila. Avšak tento druh dôvery môžeme vidieť u dieťaťa len dovtedy, kým sa nerozvinie jeho myseľ. Keď asi vo veku trinásť rokov začne pracovať rozum, v tej chvíli sa sladká dôvera medzi matkou a dieťaťom poruší, pretože myseľ má svoj vlastný spôsob pochybovania a podozrievania.