Úprimne by som chcel vedieť, čo duchovnosť urobila pre Indiu. Ako je možné, že napriek svojim jogínom a svätým je India stále chudobnou a zaostalou krajinou?

Najprv musíme pochopiť, čo túto situáciu spôsobilo. V starovekej Indii ľudia neodmietali materiálny život. Ľudia sa v tej dobe usilovali o spojenie Hmoty a Ducha, a do určitej miery v tom uspeli. Ale medzi dávnou minulosťou a súčasnosťou je veľká priepasť.

V neskorších dobách indickej histórie, svätci a proroci získali pocit, že materiálny život a duchovný život nemôžu nikdy ísť spoločne, a že sa musia zrieknuť vonkajšieho života, aby dosiahli Boha. Kvôli tomu ľudia zanedbávali vonkajší život. To viedlo k podrobeniu krajiny cudzincami a mnohým iným problémom. Dokonca aj dnes je v Indii bežný názor, že materiálnej prosperite a kráse by sa nemala venovať pozornosť. Ten je do veľkej miery zodpovedný za jej pretrvávajúcu chudobu.

V súčasnej dobe sú však v Indii duchovní velikáni, ktorí cítia, že Boh by mal byť realizovaný v Jeho celistvosti, že Stvoriteľ a stvorenie sú jedným a nedajú sa oddeliť. Obhajujú prijatie života, skutočnú potrebu nielen pokroku, ale i dokonalosti vo všetkých oblastiach ľudskej existencie. V modernej Indii je tento nový prístup všeobecne prijatý.

India môže byť dnes zasiahnutá chudobou, ale vďaka svojmu novému uvedomeniu a novej ašpirácii urobí rýchly pokrok. Má nielen veľkodušnosť srdca, ale aj schopnosť priviesť do popredia silu svojej duše a použiť ju na vyriešenie všetkých svojich problémov.