Univerzálnosť náboženstva

Univerzalistická cirkev v New Yorku je pre všetky náboženstvá sveta. Je to rastúca rodina s jedným Domovom. Tento domov je stelesnením Srdca. Srdce je stelesnením Pravdy. Naplnenie je tam, kde je Pravda.

Prečo potrebujeme náboženstvo? Náboženstvo potrebujeme, pretože chceme prekročiť konečné, aby sme mohli hovoriť s Nekonečným. Je to nielen možné, ale aj nevyhnutné, pretože vo vnútri nás je vedomá bytosť, ktorá vidí Božiu Skutočnosť v úplnosti.

Náboženstvo je spontánna skúsenosť a nikdy nie teoretické poznanie. Táto skúsenosť je nesmierne praktická a môžeme ju vedome používať v každom okamihu svojej pozemskej existencie.

Náboženstvo nebolo človeku nikdy vnútené. Vzniklo z najhlbšej potreby jeho vnútornej bytosti. Keď táto vnútorná bytosť vyjde do popredia a rozhliadne sa okolo, cíti všetko prestupujúcu Božiu Imanenciu; a keď sa pozrie hore, cíti všetko prekonávajúcu Božiu Transcendenciu ako svoje vlastné Božské dedičstvo.

Náboženstvo má dva životy: vonkajší a vnútorný. Svoj vonkajší život ponúka hľadajúcemu v prípravnej fáze vitálnej a emocionálnej ašpirácie. Svoj vnútorný život ponúka univerzálnej meditácii a realizácii Boha.

Náboženstvo vo fyzickom svete je nevedomým plačom po Bohu; vo vitáli je slepou snahou vlastniť Boha; v mysli je neustálym bojom za víťazstvo nad Bohom; v srdci je vedomým plačom po spočinutí v lone Boha; a v duši je loďou Vedomia, ktorá sa túži plaviť medzi brehmi stále sa prekonávajúcej Nekonečnosti a večne rozkvitajúcej Nesmrteľnosti.

Nemorálnosť chce náboženstvo zničiť. Boh hovorí náboženstvu: „ Neboj sa, Moje dieťa, dávam ti nepremožiteľnú silu morálky.“ Egoizmus chce náboženstvo zadusiť. Boh hovorí náboženstvu: „Neboj sa, Moje dieťa, kladiem ťa do stále sa rozširujúcej rozľahlosti univerzálnosti.“ Smrť chce náboženstvo pohltiť. Boh hovorí náboženstvu: „Neboj sa, Moje dieťa, robím z teba stelesnenie nesmrteľnosti.“

Veda a náboženstvo. Hovorí sa, že veda a náboženstvo neustále bojujú. Toto nemusí byť pravda. Veda hrá dynamicky svoju úlohu tým, že vysvetľuje imanentného Boha. Náboženstvo hrá božsky svoju úlohu tým, že opisuje transcendentálneho Boha. Veda sa zaoberá fyzickým svetom, zatiaľ čo náboženstvo sa zaoberá vnútorným a duchovným svetom. Myseľ je študent a príroda je profesor vedy. Srdce je študent a duša je profesor náboženstva.

Filozofia a náboženstvo. Filozofia a náboženstvo sú dvaja dôverní priatelia. Filozofia dosahuje svoj vrchol dokonalosti, keď je inšpirovaná vierou, víziou, skúsenosťou a realizáciou dušeplného náboženstva. A pomocou bdelej a zdravej filozofie sa náboženstvo vyslobodzuje z nástrah povier, vrtoch a fantázie.

Morálka a duchovnosť v náboženstve. Morálka v náboženstve je spoľahlivou cestou k ideálnemu životu. Táto cesta sa niekedy zdá nekonečná. Napriek tomu stelesňuje približovanie sa k predstavovanému ideálu, cieľu. Duchovnosť v náboženstve si plne uvedomuje svoju skrytú Nekonečnosť. Privádza ašpirujúceho človeka do živého Príbytku Boha. Nekonečnosť, ktorú duchovnosť odhaľuje v náboženstve, je uskutočňovaná prostredníctvom spontánnej vnútornej potreby. Pre náboženského ašpiranta nádej vlieta do istoty, z boja sa stáva dobytie a absolútne Naplnenie privoláva silu vôle.

Individualita a univerzálnosť. Univerzálnosť neznamená a nemôže znamenať úplné vyhasnutie stúpajúceho individuálneho plameňa v ľudskom srdci. Naopak, keď sa človek v nepretržitom procese univerzalizácie prekoná, celkom určite bude prebývať v hlbších, rozľahlejších a vyšších sférach Svetla, Mieru a Sily. Len vtedy vrastie do svojho pravého Ja, svojho Večného Ja. Na samom začiatku bude bezpochyby cítiť žalostný konflikt medzi individualitou a univerzálnosťou. Avšak tento jeho pocit nebude trvať navždy, pretože tento istý konflikt v sebe obsahuje príležitosť pre nanajvýš presvedčivý súlad, čistý amalgám jedinečnej transcendencie.

Náboženská viera. Náboženstvo bez viery je telom bez života. Náboženská viera je transformujúcim zážitkom, a nie iba ideou. Viera má kúzelný kľúč k sebaobjaveniu. Sebaobjavenie je pravým objavením Reality. Viera je aktívnym účastníkom božskej Lásky, Harmónie a Mieru. Nakoniec prenáša náboženstvo do všetkoprestupujúcej Blaženosti sveta Za.

Hriech v náboženstve. Je pravda, že pojem hriech je v náboženstve veľmi rozšírený. Čo je hriech? Nie je to nič iné ako zážitok nedokonalosti. Táto nedokonalosť existuje jednoducho preto, že stvorenie je stále v procese vývoja. Do stvorenia musí zostúpiť dokonalosť. Je to otázka času. Tvorenie je činnosť, neustály pohyb: vpred, hore a dovnútra. Evolúcia je nesmrteľná pieseň, ktorú stvorenie ustavične spieva. Dnešný hriech je zosobnená nedokonalosť. Zajtrajšia cnosť je stelesnená dokonalosť.

Celé Božie stvorenie sa skladá z dvoch vecí: konečného a Nekonečného. Keď idem ja, konečný, hore, je to moja sebarealizácia. Keď Boh, Nekonečný, zíde dolu, je to Jeho Sebaprejavenie. Keď do Neho, do toho Najvyššieho, vstúpim, dáva mi Svoju Jednotu. Keď On vstúpi do mňa, do môjho najnižšieho, ponúknem Mu rozmanitosť, ktorú mi On sám zveril, keď moja duša zostúpila na Zem, aby Ho odhalila, aby Ho naplnila.

Všetky náboženstvá sú vo svojej podstate jedným, sú neoddeliteľné. Každé náboženstvo je neomylnou cestou vedúcou k večnej Pravde a je vlastným prejavením tejto Pravdy. Náboženstvo sa nemení, avšak čo sa týka vnútornej podoby, zvykov, rituálov, okolností a prostredia, musia všetky náboženstvá prejsť rôznymi zmenami. „Zjednotení vytrváme, rozdelení padneme.“ Toto často citované príslovie môžeme vhodne použiť v dnešnej prednáške. Spojená sila všetkých náboženstiev pozná najvyššie tajomstvo: na žiadne náboženstvo by sme nemali pozerať zhora. Bez tejto spojenej sily nemôže žiadne náboženstvo stáť so vztýčenou hlavou. Náboženstvo je jedno. Avšak prejavuje sa prostredníctvom mnohosti – prostredníctvom nespočetných náboženstiev.

Som nesmierne hrdý, že som mohol navštíviť Univerzalistickú cirkev, pretože moje srdce hlása pravdu, že náboženstvo ktoré je univerzálne, je jadrom všetkých náboženstiev, a realizácia tohto univerzálneho náboženstva nie je monopolom žiadneho jednotlivca. Každý človek, bez ohľadu na kastu, vyznanie alebo národnosť, môže toto univerzálne náboženstvo spoznať, ak má dynamickú predstavivosť, tvorivú inšpiráciu a naplňujúcu ašpiráciu asimilovať podstatu všetkých náboženstiev.

Som hinduista. Som hrdý na svoj hinduizmus. Môj hinduizmus, Sanatana dharma, večné náboženstvo, ma naučilo: „Aham brahma,“ „Som Brahman, Jeden bez druhého.“ Vy ste kresťania. Ste hrdí na svoje kresťanstvo. Vaše božské náboženstvo vás naučilo: „Ja a môj Otec sme jedným.“ Ak som hinduista v pravom slova zmysle, musím byť v jadre kresťan, pretože hlboko v sebe vidím univerzálnu Pravdu, cítim ju a stávam sa ňou. Čo je Pravda? Pravda je náš božský Otec. Dieťaťu nevadí, že niekto hovorí jeho fyzickému otcovi brat, iný strýko, niekto ďalší synovec a štvrtý človek priateľ. Má rovnako rád prístupy všetkých ľudí. Podobne, keď rôzne náboženstvá pristupujú k Pravde, nášmu Božskému Otcovi, každé svojím vlastným spôsobom, musíme byť nanajvýš šťastní. Pretože každé náboženstvo chce Pravdu a nič než Pravdu.