Scéna 8
(Mária a Jozef sú v hostinci.)MÁRIA: Jozef, povedala som ti, aby si sa netrápil. Teraz máme pekná izbu vo veľkom hostinci. Už viac nie sme v stajni. Tu sa budeme môcť celkom ľahko postarať o naše sladké božské dieťa.
JOZEF: Mária, mala si pravdu. Máš pravdu. Ty máš vždy pravdu.
MARIA: To, čo obidvaja potrebujeme, je trpezlivosť. To je všetko.
(Vstúpia traja mudrci.)
MUDRC (klania sa dieťaťu): Ó, Kráľu, ó, Pane sveta, dnes nie sme na zemi. Sme v siedmom nebi blaženosti. Nemáme žiadne božské dary, ktoré by sme ti ponúkli. Prosím, prijmi naše pozemské dary: zlato, vonné oleje, kadidlo a myrhu.
JOZEF: Ó, božskí hostia, prosím, zostaňte tu na noc.
MUDRCI: Ďakujeme ti, Jozef. Je to od teba veľmi láskavé.
(Mária ich nakŕmi Uložia sa spať v jednom kúte izby, Jozef v ďalšom kúte a Mária í dieťaťom v treťom kúte. Po niekoľkých okamihoch boží hlas zobudí troch mudrcov.)
HLAS: Choďte domov. Nevracajte sa k Herodesovi.
(Traja mudrci odídu.)
(Zjaví sa anjel a zobudí Jozefa a Máriu.)
ANJEL: Jozef, ty, tvoja žena a tvoje dieťa musíte okamžite odísť do Egypta. Ináč tu Herodes čoskoro nájde vaše dieťatko a zabije ho.
(Mária zoberie dieťa do náručia. Všetci odídu.)
