Scéna 11

UČITEĽ: Dnes vás naučím niečo nové. Už som vás učil z kníh Čandí a Joga Vašišta. Dnes začnem s novou knihou. Je to Bhagavadgíta, nebeská pieseň. Gíta je naša Biblia. Nuž, drahý Ježiš, som si istý, že si čítal vašu Bibliu. Odo dneška budeš študovať našu Bibliu. Ježiš, prepánajána! Čo je s tebou? Prečo si taký smutný a utrápený? Je ti niečo? Stalo sa niečo?

JEŽIŠ: Nič zvláštne, pane.

UČITEĽ: Povedz mi, povedz, čo mučí tvoje srdce.

JEŽIŠ (prepukne v plač): Dnes som dostal správu z domova, že môj otec zomrel.

UČITEĽ: Tvoj otec? Kedy? Kde?

JEŽIŠ: Môj otec zomrel pred tri a pol mesiacom. Zomrel v Izraeli. Pane, bol si ku mne nesmieme láskavý. Som ti veľmi povďačný. Učil si ma niektoré hinduistické spisy s veľkou láskou a starostlivosťou. Ale bohužiaľ, zajtra budem musieť odísť domov.

UČITEĽ: Ako pôjdeš domov, syn môj?

JEŽIŠ: Pôjdem späť tak isto, ako som prišiel. Prišiel som do Indie s karavánou a vrátim sa s inou karavánou. Zajtra sa vydám na cestu. Bol som v Indii asi rok. Všetci tu boli ku mne nesmieme láskaví. Odnesiem si so sebou lásku, záujem a súcit Indie, ktoré ponúknem svojmu ľudu.

UČITEĽ: Milý synu, tisíce žiakov prešlo mojimi rukami, ale žiadny z nich nebol taký ako ty. Ty si skutočný génius. Si neporovnateľný. Dnes veľmi trpíš stratou svojho drahého otca. Ako veľmi si želám, aby som ti vedel poskytnúť útechu. Ach, práve mi prišla na myseľ vynikajúca myšlienka. Prečítam niekoľko veršov z Gíty.

Vasamsi jirnani yatha vihaya
Navani grhnati naro parani
Tatha sarirani vihaya jirnany
Anyani samyati navani dehi

(Ako človek odhadzuje svoje obnosené šaty a oblieka si nové, tak aj vtelená duša odhadzuje svoje obnosené telo a vstupuje do novej formy, aby sa prejavila.)

nainaḿ chindanti śastrāṇi
nainaḿ dahati pāvakaḥ
na cainaḿ kledayanty āpo
na śoṣayati mārutaḥ

(Zbrane nemôžu rozštiepiť dušu. Oheň nemôže spáliť dušu. Voda nemôže premočiť dušu. Vietor nemôže vysušiť dušu.)

Chcel by si recitovať so mnou?

JEŽIŠ: Zaiste. Budem šťastný a vďačný, ak sa k tebe budem môcť pripojiť.

(Učiteľ a Ježiš recitujú spolu. Ostatní študenti ich počúvajú s napätou pozornosťou. Ježišove oči žiaria radosťou.)

JEŽIŠ: Pane, som ti veľmi vďačný. Tieto božské slová z Gíty úplne utešili moje srdce.

UČITEĽ: Vždy som v tebe videl a cítil niečo zvláštne. Navonok som to nikdy nikomu nepovedal, ale ty si mojím najobľúbenejším žiakom. Cením si tvoju úprimnosť, tvoju pokoru a tvoju čistotu. Nuž, Ježiš, pretože nebudeš môcť so mnou študovať Gítu chcem ti povedať niečo, čo ťa nepochybne bude inšpirovať. Vieš, že Gíta je rozhovor medzi Pánom Krišnom a jeho najmilším žiakom a priateľom Ardžunom. Pán naučil svojho žiaka niečo jedinečné. Povedal že Boh je ten, kto skutočne koná. Ľudia sú iba nástroje. Či sme tu na zemi alebo tam v Nebi, je to Boh, kto koná v nás a cez nás. My sme iba nástroje: Nimitta matram bhava savyasachin.

JEŽIŠ: Toto som už počul. Počul som to niekde inde. Žiaľ, nemôžem si spomenúť. (Po chvíli.) Ach, viem! Môj Najvyšší Otec mi povedal o tejto mantre skôr, než som odišiel z Neba.

(Všetci žiaci vybuchnú smiechom.)

ŠTUDENT (posmešne): Jeho Najvyšší Otec v Nebi! Čo ešte? Ty blázon, ako si môžeš pamätať, čo sa stalo v Nebi? Dnes už viac nie si náš Ježiš, ale Kráľ predstavivosti.

UČITEĽ: Vy darebáci, buďte ticho! Skryte svoju nevedomosť v tichu. Čo je na tom čudné, že si niekto pamätá svoju existenciu v Nebi? Vy blázni, ešte ste nečítali Gítu. Preto sa správate ako ovce, ktoré nemajú rozum. V Gíte Pán jasne hovorí, že všetci sme prešli mnohými, mnohými inkarnáciami. Toto nie je náš prvý a posledný život. V Gíte Pán hovorí Ardžunovi všetko o jeho predchádzajúcich inkarnáciách.

ŠTUDENT: Náš Pán Krišna vie robiť také veci. Veríme v Krišnu. Ale to, že by náš Ježiš, Kráľ predstavivosti, konal ako náš Pán Krišna, je absurdné.

UČITEĽ: Vy blázni! Dnes nazývate môjho Ježiša Kráľom predstavivosti. Robíte si z neho žarty. Hovorím vám, príde deň, keď poznáte, kto je on. Váš Kráľ predstavivosti sa stane nielen Kráľom Izraela, ale tiež Kráľom sveta. Srdce mi hovorí, že on nie je smrteľník ako my. Je spasiteľom sveta. Je ďalším Krišnom.

(Ježiš prichádza a dotýka sa nôh svojho učiteľa s najväčšou pokorou.)

JEŽIŠ: Pane, som ti veľmi vďačný.

UČITEĽ: Dnes sa dotýkaš mojich nôh so všetkou pokorou svojho srdca. V blízkej budúcnosti nielen ja, ale celý svet sa bude dotýkať tvojich nôh a uctievať ťa.