Spiritualita a veda

Najsmiešnejšie je, že proti vede má neustále a vytrvalé námietky veda sama. Vedecký objav dávnych čias bledne do bezvýznamnosti pred vedeckým objavom dneska, kdežto realizácia Krišnu, Budhu a Krista vzdoruje sile námietok, vonkajších či vnútorných. Je pravdou, že veda uspokojuje všetky praktické potreby človeka. Je ale taktiež pravdou, že spiritualita odhaľuje človeku zmysel jeho života a význam jeho pozemskej existencie.

Veda odmieta hľadajúceho, obviňujúc ho zo strachu pred Neznámom. Hľadajúci požehnáva zjavnú hlúposť vedy a pokojne povie, že sa vôbec Neznáma nebojí. On je do Neznáma iba zaľúbený a nevie si pomôcť, ako Neznámo objať.

Veda závisí od vonkajšieho experimentu. Spiritualita závisí od vnútorného hľadania a usilovania sa. Vedec objavuje silu, ktorá veľmi často ohrozí dokonca aj jeho vlastný život. Duchovný hľadajúci objavuje silu, ktorá vedie a formuje jeho život na život božského naplnenia.

Aký by teda mal byť vzťah medzi vedou a duchovným životom? Mal by to byť vzťah vzájomného akceptovania sa a skutočného porozumenia. Nie je rozumné z nasej strany očakávať od vedy aj od spirituality tú istú pravdu; to isté poznanie a rovnakú silu. Nesmieme to robiť. Taktiež nesmieme pred vedu a pred spiritualitu klásť rovnaký cieľ.

Načúvajme posolstvu Hmoty cez hlas vedy. Načúvajme posolstvu Ducha cez hlas spirituality. A nezabúdajme, že spiritualita je duša a veda je telo.