Božia Vôľa a moja vôľa

Keď je Božia Vôľa mojou vôľou, nemusím sa ničoho vzdávať, pretože On je so všetkým a vo všetkom. Keď konám proti Božej Vôli, ráňam moje telo, trápim môj život a zatváram do klietky vtáka mojej duše. Keď som v dokonalom otroctve jedovatých pochybnosti, moja vôľa neobsahuje Božiu Vôľu. Keď som absolútne poslušný voči nevyhnutnosti pravdy, stávam sa Božou nezlomnou Vôľou. Keď žijem život viery, Božia Vôľa premieňa moje pozemské sny na nebeské Predstavy. Keď žijem život pyšného sebapresadzovania, Božia Vôľa na mňa zabúda, zem ma nenávidí a nebo ma zapiera.

Objímam Najvyššieho ramenami mojej úplnej bezmocnosti. On objíma mňa ramenami Jeho všeukrývajúcej Ochrany. Márnim Jeho Požehnania a Zľutovanie. On pestuje vo mne Svoju Nádej a sýti ma Svojím Sľubom.

Moja vôľa je otváranie sa môjho ašpirujúceho srdca Najvyššiemu. Meditujem, nie preto, že chcem, aby On vedel, že meditujem na Neho, ale preto, že chcem umožniť sám sebe získať Ho v nekonečnej miere. Keď plávam počas mojej meditácie v mori lásky a oddanosti, On prichádza dole ku mne. Keď vo mne počas meditácie žiari slnko múdrosti a svitá vo mne mier, On ma zdvíha hore k Sebe.

Ja sa ticho modlím. On tajne počúva. Obrovský plameň môjho srdca stúpa hore a dotýka sa Trónu Jeho Zmilovania.

Najvyšší nikdy nežiada moju vieru v Neho predtým, než by mi poskytol dôkaz, nekonečne väčší, než je potrebné, na ktorom môžem moju bezvýhradnú vieru založiť. Ak chcem o Ňom pochybovať, dáva mi na to dostatok príležitostí. Skutočne, v tomto spočíva veľkodušnosť Svetla Jeho Zľutovania sa nado mnou.

Moja vôľa a Božia Vôľa. Keď je moja vôľa schválená Božou Vôľou, v mojom čistom srdci neprebýva vnútorné blaho. Ale keď moje srdce úprimne a oduševnene poslúcha Božiu Vôľu a ja ju prijímam ako moju vlastnú vôľu, vtedy v mojom srdci rastie a preteká ním nekonečná a večná radosť.