Nesebeckosť

Človek je nekonečný, človek je večný, človek je nesmrteľný. Ako však môžeme skutočne cítiť, že sme nekoneční, veční, nesmrteľní? Dokážeme to len silou svojej nesebeckosti a obetovaním sa Najvyššiemu v sebe samých a v ľudstve.

Nesebeckosť musí byť správne chápaná. Ak má niekto pocit, že sa vďaka obetovaniu zjednocuje so zvyškom sveta, nie je to nesebeckosť. Aby bol človek skutočne nesebecký, musí už cítiť a uvedomiť si svoju jednotu s celým stvorením. Inak bude mať vždy dojem, že robí niečo dôležité a významné tým, že sa niekomu ponúka a slúži. Ale ak už dosiahol jednotu, cíti ju a uvedomuje si ju, vtedy nesebeckosť skutočne nadobúda svoj význam. Hľadajúci vie, že má jednotu s vesmírom a s touto jednotou teraz hrá svoju úlohu. Vtedy nemôžeme nesebeckosť nazvať niečím, čo ponúkame. Nie, je to niečo, do čoho vrastáme. Každý nesebecký čin nás vedie k niečomu väčšiemu, a toto niečo väčšie je tiež naše.

Skutočnú nesebeckosť vidíme iba v Bohu. On Sa nechcel oddeliť od Svojho stvorenia. Stvoriteľ a stvorenie boli spolu, sú spolu a vždy budú spolu. Je to Božia najvyššia nesebeckosť, ktorú vidíme v Jeho stvorení. Ak dokážeme mať takúto nesebeckosť, takúto skutočnosť a víziu o svojom ľudskom živote, bude to úplné prejavenie nesebeckosti v skutočnosti. Pokúsme sa uvedomiť si svoju jednotu so zvyškom sveta a s Božím stvorením. Potom bude náš Cieľ priamo pred nami.