100.

Môj Pane,
som si istý, že si teraz unavený.
Si unavený z mojich ustavičných otázok.
Si unavený z nášho maratónskeho rozhovoru.
Si unavený z mojej nekonečnej hlúposti.

„Moje dieťa,
mám radosť len vtedy, keď sa so Mnou rozprávaš.
Moja Radosť je Odpočinkom,
neustále vyživujúcim a napĺňajúcim.”

Môj Pane,
ja som chytrý.
Len som chcel byť skromný a slušný.
V skutočnosti som unavený ja.

„Rozumiem, Moje dieťa.
Spi.
Spi v Hĺbke Môjho Života,
v Dychu Mojej Duše,
v Žiare Mojej Vízie,
v Prúde Mojej Skutočnosti.
Spi, Moje dieťa, spi.“