Vodič rikše³⁸

V Pondicherry som sa spriatelil s vodičom rikše. Býval blízko nášho rodinného domu a každý deň, keď som šiel nakupovať, ma hodinu alebo dve vozil. "Na svojej rikši máte fotku Matky, takže ma nemôžete oklamať," povedal som mu.

Zvyčajne keď idem von, tak nechávam si tašku so svojím pasom a so všetkými americkými peniazmi v dome. Jeden deň v dome pracovala nová slúžka a moja sestra musela niekam ísť. Keďže zámok na trezore nie je postačujúci, vybrala moju tašku a išla ma hľadať. "Pretože ten zámok nie je dobrý, zoberiem si tašku so sebou, kým budem nakupovať," povedal som.

A tak som išiel nakupovať sárí. Potom som si uvedomil, že nemám pri sebe tašku. Nechal som ju v rikši!

S vodičom sme sa dohodli, že sa stretneme na konkrétnom mieste. Ale, ó Bože, keď som prišiel na to miesto, vodiča rikše nikde nebolo! Hľadal som ho na jednej aj druhej strane. Nakoniec som ho uvidel spať vpredu na rikši. Čakal v tieni asi 70 alebo 80 metrov odo mňa.

"Kde je moja taška?" spýtal som sa.

"Je vzadu na sedadle. Nezobrali ste si ju so sebou," odpovedal.

Keďže bol v hlbokom spánku, ľahko mohol ktokoľvek prísť a vybrať z rikše tašku, alebo aj on mohol zo zvedavosti do tašky nazrieť. Ale keď som sa do nej pozrel, všetko bolo tak, ako som to zanechal.

Vodiči rikše dostávajú dve rupie za hodinu, takže som mu mal dať tri alebo štyri rupie. Namiesto toho som mu však dal 50-rupiovú bankovku. Nemohol tomu uveriť.