Hračka pre vaše deti22
Raz, keď silno pršalo, vošiel som do jedného malého čínskeho obchodu, kde predávajú rôzne veci. Majiteľmi boli starší muž a žena zo Šanghaja, ktorí hovorili lámanou angličtinou.Prechádzal som sa a kupoval som darčeky pre niektorých ľudí a potom som sa postavil do radu, aby som zaplatil. Predo mnou stálo niekoľko zákazníkov.
Pri pokladni stál vysoký, mladý černoch, ktorý mal zaplatiť asi 17 dolárov. Podal predavačke bankovku a odrazu povedal: "Drobné si nechajte." Potom veľmi rýchlo odišiel.
Predavačka sa pozrela na bankovku a uvidela, že je to desaťdolárová bankovka, nie dvadsaťdolárová, a tak vyšla spoza pultu a rozbehla sa za ním, pričom volala a kričala niečo po čínsky. Jej manžel za ním tiež bežal, ale ten muž mal priamo vonku svoje auto, takže iba nasadol a odišiel.
Všetci boli veľmi sklamaní. Keď som prišiel ku pokladni, mal som zaplatiť 93 dolárov. Chcel som dať tej staršej pani o 7 dolárov viac, aby som jej vynahradil to, čo spôsobil ten černoch, ale nechcela ich prijať.
"Ale vy ste mi nezaúčtovali daň," povedal som.
"Ach nie, to nemôžem," odvetila.
Trval som na tom a ona si ich nakoniec zobrala. Potom posunula cez pult malé hračkárske autíčko a povedala: "Toto je pre vaše deti."
Takže ja som bol milý k nej a ona bola milá ku mne.
LS 113. 3. augusta 1985↩
