Ašpirácia a zasvätenie: dve krídla

Na druhej strane, existujú duchovní Majstri, ktorí cítia, že ašpirácia a zasvätenie musia ísť spolu. Vidia, že vták má dve krídla. Lietadlo má tiež dve krídla. S jedným krídlom lietadlo nemôže lietať. Podobne aj vták potrebuje dve krídla, aby mohol lietať. Pokiaľ ide o nás, cítime to úplne rovnako. Keď krídla ašpirácie a krídla zasvätenia idú ruka v ruke, náš duchovný život je normálny, prirodzený a veľmi efektívny. V priebehu rokov som veľa, veľakrát povedal, že musíme ašpirovať a zároveň slúžiť.

Dokonca aj teraz, na môj veľký zármutok, sú niektorí žiaci pripravení len ašpirovať, modliť sa a meditovať. Sú úplne spokojní so svojou ašpiráciou. Zasväteniu nevenujú vôbec žiadnu pozornosť. Ale keď ste na mojej lodi, cítim, že je z vašej strany potrebné, aby ste počúvali svojho Majstra. Realizoval som Boha veľmi, veľmi dávno. Vtedy neexistovalo nič také ako manifestácia. Celý môj život bol v himalájskych jaskyniach. Čo tam môžete robiť? Žijete v jaskyni a vychádzate von pre ovocie, mlieko a iné veci. Ale to bolo veľmi, veľmi dávno.

Teraz, v dvadsiatom prvom storočí, žijeme vo svete novosti, jednoty a naplnenia. V novosti ašpirujeme. Keď ašpirujeme, musíme mať pocit jednoty. Na celom svete musíme vytvoriť jednotu so všetkými ľudskými bytosťami. Všetci sú našimi spoluobčanmi sveta. Začíname s niečím novým. V tejto novosti musíme cítiť svoju jednotu. A potom, keď cítime svoju jednotu, vstúpime do naplnenia, absolútneho naplnenia Božej ašpirácie, Božej realizácie a Božej manifestácie. Je mnoho, mnoho žiakov po celom svete, ktorí možno cítia, že nemajú schopnosť slúžiť ľudstvu, ale môžu urobiť veľa, veľa vecí, aby slúžili Najvyššiemu vo mne. Toto ich zasvätenie vedie k manifestácii, k prejaveniu Boha.

Navonok si možno vaša myseľ povie, že moje vzpieranie je hlúpe, hlúpejšie, najhlúpejšie. Navonok úplne súhlasím s vaším názorom. Ale vnútorne viem, božsky viem, duchovne viem, že to nie je hlúpe, vôbec nie. Je to jedinečná služba, ktorú ponúkam ľudstvu. Nič nie je také dôležité ako inšpirácia. Svoju cestu začíname s inšpiráciou, potom nasleduje ašpirácia a realizácia. Najvyšší vo mne sa snaží inšpirovať ľudské bytosti. Starí ľudia sa zo zásady môžu vzdať nádeje. Možno len čakajú na deň, keď si ich Boh povolá. Nemajú vnútornú radosť, radosť, ktorá nám dáva pokrok. Neveria v pokrok. Len si vyberajú peniaze z banky života, a keď nastane deň, keď budú všetky vybraté, odídu z pozemskej scény.

Mám sedemdesiatštyri rokov. Toto je zrelý vek, najmä pre Inda. A je veľa, veľa krajín, kde ľudia nežijú dlhšie než štyridsaťpäť alebo päťdesiat rokov. Amerika má šťastie. Ale na druhej strane, čo robia Američania keď sú starí? Modlia sa? Meditujú? Slúžia ľudstvu? Keby ste chceli zistiť percentá, bola by to šokujúca skúsenosť, šokujúca skúsenosť. Inšpirácia je preč. Ašpirácia už nežije. Zasvätená služba je starý, zabudnutý príbeh. Všetko, čo dosiahli, je teraz pochované v zabudnutí.

Až do posledného dychu ašpirujme a inšpirujme ostatných. Nemusia vzpierať, vôbec nie! Majú svoj vlastný spôsob cvičenia. Ak budú tieto veci robiť usilovne, pravidelne a sebadávajúco, potom budú fyzicky zdatní. V tele sa nachádza duša. Telo je chrám, duša je oltár. Potrebujú sa navzájom. Ak je iba chrám bez oltára vo vnútri, nikto tam nepríde. Na druhej strane, ak niekto chce vidieť oltár, nemôžeme ho nechať na ulici. Zničili by ho mačky, psy a iné zvieratá. Chrám aj oltár majú zvláštny spôsob, ako inšpirovať ľudstvo.

Prosím, nemyslite si, že ste lepší než ostatní, pretože ašpirujete. Nie, oni môžu lepší ako vy! Ak ašpirujú a zároveň slúžia, nepochybne sú lepší ako vy, pretože robia obidve veci. Ľudia, ktorí sú zasvätení manifestácii Božieho Svetla tu na zemi, sú nekonečne lepší než tí, ktorí si myslia, že ašpirácia je jediná cesta.

Máte dve krídla. Mali by ste ašpirovať a mali by ste slúžiť. Manifestácia pochádza zo služby. A ak slúžite dušeplne, sebadávajúco, je to správna manifestácia Božieho Svetla na zemi. Nedávno som povedal, že pracovať na manifestácii je veľkým privilégiom, ktoré je dané len málokomu:

„Dozvedel som sa
niečo úplne nové:
privilégium manifestácie
dáva Boh len málokomu.“⁴

Manifestácia je skutočnosť, ktorá rozkvitne zo zasvätenia. Na druhej strane sú niektorí žiaci, ktorí na vonkajšej úrovni veľmi ťažko pracujú. Vrhajú sa do manifestačných projektov. Ale potom idú domov a pozerajú televíziu alebo spia osem až desať hodín. V ich prípade bude realizácia Boha čakať donekonečna.

Ak už venujete rovnakú pozornosť ašpirácii aj zasväteniu, som veľmi, veľmi šťastný a veľmi hrdý. Ale ak ich neberiete ako jeden celok, tak vážne, ako je to možné, potom robíte himalájsku chybu. Moji skutoční žiaci sú tí, ktorí dokážu robiť vnútornú aj vonkajšiu prácu spoločne.