Nebeský vyslanec mieru a pozemský vyslanec mieru62
Môj najdrahší Amritananda, oceňujem tvoju báseň, obdivujem ju a zbožňujem ju. Jeden človek môže byť nebeským veľvyslancom mieru aj pozemským veľvyslancom mieru. Jediný človek môže byť nebeským veľvyslancom mieru aj pozemským veľvyslancom mieru. A týmto veľvyslancom je tvoja duša, týmto veľvyslancom je tvoje srdce. Tvoja duša a tvoje srdce sú veľvyslancami mieru. Si mierovým veľvyslancom Neba a mierovým veľvyslancom zeme.Nie ako veľký pedagóg, nie ako veľký náboženský spravodajca, ale ako jednotlivec, ktorý spojil mentálny a duchovný prístup k budovaniu nového mieru, si zároveň nositeľom nádeje a napĺňateľom sľubu. Začínaš s nádejou a vstupuješ do sveta sľubov. Potom svoj sľub dodržíš.
Tento náš svet by mal o tebe vedieť oveľa, oveľa viac, pretože v tebe nachádzam skutočnú syntézu mysle a srdca. Múdrosť srdca a poznanie – inteligenciu mysle máš v nekonečnej, nekonečnej miere.
Hovoríš svetu: „Nevzdávaj sa nádeje, nevzdávaj sa nádeje!“ Nádej je tu. Nádej je v našom srdci, nádej je v našej mysli, nádej je v našom živote; a táto nádej nás nakoniec dovedie k nášmu sľubu. Nádej ukazuje sľubu svoju sladkosť, krásu a svoj pomalý, vytrvalý postup. Prísľub hovorí: „Ak si so mnou, ó, nádej, potom som predurčený na nastolenie svetového mieru.“ Nádej a prísľub sú ako dve krídla toho istého vtáka. Tento vták nám neustále pripomína: „Nezastavuj sa! Nemysli si, že si zlyhal, ani na letmý okamih. Nakoniec získaš svetový mier.“
Môj najdrahší Amritananda, tvoja duša je zaplavená nádejou a prísľubom. Podobne, tvoja nádej preniká každou tvojou bunkou, každou tvojou časťou. Cítime, že tvoje posolstvo svetu je čosi nádherne rozkvitnuté, posvätne rozkvitnuté, dušeplne a mocne kvitnúce. Teraz si v štádiu rozkvetu, ale príde čas, keď sa prísľub tvojej duše a láska tvojho srdca k svetu prejaví tu, v srdci sveta.
Ponúkam ti všetku svoju lásku, všetku lásku k tebe, všetku svoju vďačnosť a všetku hrdosť na teba, hrdosť na teba, môj najdrahší Amritananda.
GLC 55. 14. decembra 2005, Kuantan, Malajzia. Komentáre Sri Chinmoya po tom, čo Amritananda prečítal svoju ocenenú báseň o jednote všetkých Božích detí a jedinom vrchole hory, na ktorom sa zbiehajú všetky cesty, a zakončil to slovami „Venované Sri Chinmoyovi (Mierová meditácia v OSN), ktorý vystúpil na horu, rozumie jej a dobre učí.“↩