Maestro Pablo Casals58
S Maestrom Pablom Casalsom som sa stretol v Portoriku. On mal už po deväťdesiatke a ja som sotva prekročil hranicu štyridsiatky.59 Bol som celkom mladý. Ešte stále som mal značné množstvo vlasov! Rozprávalo sa, že manželka Pabla Casalsa bola v predchádzajúcom živote jeho matkou. Tento príbeh som počul od portorických žiakov. Hrala s ním na husliach a ešte na jednom hudobnom nástroji. Bol medzi nimi veľký vekový rozdiel. Ona bola pomerne mladá a on mal vyše osemdesiat, keď sa zobrali. Niektorí ľudia hovorili, že bola jeho matkou, a iní hovorili, že to nie je možné. Povedal som si: „Dobre, ak sa s ním jedného dňa stretnem, požiadam ho, aby mi ukázal fotografiu svojej matky.“Mohol som sa stretnúť s Pablom Casalsom. Mal som zopnuté ruky. Natiahol obe ruky a položil mi ich na plecia. Bol som oveľa vyšší ako on. Položil mi dlane na plecia a začal roniť slzy. Naklonil som sa dopredu a horúce slzy mu padali z očí na môj odev. Povedal: „Prišli ste na samom konci môjho života.“
V tom čase som nikdy nemyslel na to, že by som hral na violončelo. Povedal mi: „Chcete si vypočuť nejakú skladbu? Zahrám vám skladbu od Bacha.“
Bol to odborník, skutočný odborník – majster najvyššieho rádu. Začal hrať a ja som ho počúval veľmi oddane, s hlbokým citom. Chcel zahrať ďalšiu skladbu, tak hral a ja som ho oceňoval.
Potom sme sa začali rozprávať. Chcel hovoriť o deťoch, o malých deťoch. Povedal, že sú našou budúcnosťou, že sú naším snom. Úprimne som s ním súhlasil.
Spýtal som sa ho, či by som mohol vidieť fotografiu jeho matky. Povedal som: „Prosím, mohli by ste mi láskavo ukázať jej fotografiu?“ Jeho manželka ma počula a priniesla mi obrázok. Visel na stene. Veľmi úprimne, vážne a mocne som sa na ten obrázok koncentroval tri alebo štyri minúty. Potom som sa usmial a povedal som: „Tí, ktorí hovoria, že vaša matka sa reinkarnovala do podoby vašej súčasnej manželky, majú úplnú pravdu. Som muž modlitby. Mám schopnosť vstupovať do predchádzajúcich inkarnácií.“ Rozhodne mi veril. Bol taký šťastný a tak sa mu uľavilo! Potom prišla jeho manželka a sadla si vedľa neho. Bolo to veľmi, veľmi dojímavé. Rozprávali sme sa a rozprávali, iba o deťoch.
Jeden alebo dva roky po svojom odchode z pozemskej scény začal Pablo Casals prichádzať zo sveta duší, keď som mal Mierové koncerty. Keď som hral, sedel vždy oproti mne, asi meter odo mňa. Veľmi hlboko meditoval. Ostatní hudobníci, ktorí prichádzali z vnútorného sveta, sa zvyčajne rozprávali. Dokonca si priniesli svoje nástroje. Boli vo svojom vlastnom svete! Ale Pablo Casals si nikdy nepriniesol svoj nástroj. Jediné, čo chcel, bolo meditovať, meditovať so mnou. Bol to jediný hudobník, ktorý chcel vždy meditovať. Ostatní trochu meditovali, ale Pablo Casals si dal záležať len na tom, aby meditoval predo mnou. Povedal, že zo všetkých mojich nástrojov má najradšej esraj. Keby bol vedel, keď bol vo fyzickom svete, že tak dobre hrám na esraj, bol by chcel, aby som ním otváral jeho symfonický orchester!
Pablo Casals prišiel ku mne mnohokrát, mnohokrát vo vnútornom svete. Prichádzali aj iní – dokonca aj ľudia, ktorých som nikdy nepoznal, ako aj tí, ktorých som videl vo fyzickom svete. Príležitostne prichádzala Bachova duša, Beethovenova duša a ďalší. Niekoľkokrát prišiel Leonard Bernstein. Keď sme sa stretli, skutočne ma oceňoval! Vždy je veľmi búrlivý. Hrá na violončele tak očarujúco. Niekedy takmer tancuje, pretože sme si blízki.
Pablo Casals ma požiadal, aby som na neho nezabudol, keď budem mať veľmi vážne koncerty, a tak som svoj sľub dodržal. Vždy, keď viem, že budem vystupovať na veľmi vážnom, dušeplnom koncerte, pozvem ho. Prišiel mnohokrát, mnohokrát – viac ako ktorýkoľvek iný hudobník. Meditácia: dušeplná, modlitbyplná meditácia. Hovorí, že to je vec, ktorú mal robiť. Keď bol vo svete živých, nemeditoval, preto chce teraz meditovať, meditovať, meditovať so mnou.
