Moje predpovede34

Čo sa týka predpovedí, otvoril som ústa už veľa, veľakrát. Teraz je mojou predpoveďou ticho!

Pred mnohými rokmi som bol pri Berlínskom múre. Stál som pred Berlínskym múrom so zopnutými rukami a predpovedal som, že o dvadsaťpäť rokov sa Východný a Západný Berlín opäť spoja. Boh sa smial! O tri roky ich Boh spojil a nástrojom sa stal prezident Gorbačov. Takto Boh naplnil moju modlitbyplnú predpoveď. Namiesto dvadsiatich piatich rokov stačili iba tri roky na to, aby sa Východný a Západný Berlín spojili.

Vtedy som vyslovil ďalšiu predpoveď. Povedal som, že do piatich rokov niekto prekoná svetový rekord v maratóne a zabehne ho pod dve hodiny. Boh sa opäť smial! Tentoraz namiesto piatich rokov, koľko rokov uplynulo? Prešlo najmenej pätnásť alebo dvadsať rokov. Boh mojej predpovedi nevenoval žiadnu pozornosť. Aj teraz len Boh vie, kedy sa to stane.

Teraz môžem vysloviť ďalšiu predpoveď. Tentoraz vyhlasujem, že sa to podarí do desiatich rokov. Dávam tomu dlhý čas! Niekto to určite urobí. Do desiatich rokov niekto určite zabehne maratón pod dve hodiny.

Jedna predpoveď sa tak zázračne splnila. Namiesto dvadsiatich piatich rokov to trvalo len tri roky. Vo svojej predpovedi o maratóne som hovoril o piatich rokoch, a uplynulo najmenej pätnásť rokov.

V priebehu rokov som urobil mnoho predpovedí. Väčšina z nich, ak nie všetky, sa splnila. Bol som Božím nástrojom. V mnohých, mnohých mimoriadne vážnych prípadoch týkajúcich sa fyzického tela som predpovedal, že sa určití ľudia vyliečia. V niektorých prípadoch im lekári dávali jeden týždeň života, v niektorých prípadoch tri mesiace alebo šesť mesiacov. Pacientom som povedal: „Nebojte sa, Boh vás zachráni. Nezomriete.“ Takýchto prípadov ľudí, ktorí boli zachránení, je veľa, veľa. Mali rakovinu alebo veľmi veľké výrastky vo vnútri mozgu. Mnohé prípady sú zaznamenané a zdokumentované, iné zostávajú nezaznamenané. Môžete to brať ako moju predpoveď, že sa vyliečia, alebo môžete povedať, že Boh bol ku mne veľmi láskavý. Keď som vyhlásil, že budú zachránení, Boh povedal: „V poriadku, nech sa nemusí hanbiť." Verím, že práve tu je niekoľko takýchto ľudí. Mali rakovinu alebo iné veľmi vážne ochorenia.

Lotikina matka bola veľmi chorá. Počas operácie videla moju fyzickú prítomnosť. Potom som s ňou hovoril po telefóne. Potom plakala a plakala a plakala. Členovia rodiny sa jej pýtali: „Prečo plačeš? Teraz budeš v poriadku.“

Povedala: „Hovorila som s Bohom, hovorila som s Bohom!“ Hovorila s Bohom, a preto plakala.


GLC 31. 14. októbra 2005, Aspiration-Ground, Jamajka, New York