Osem zo štyroch²⁷

Chcel by som prečítať niekoľko krátkych článkov v bengálčine. Tento som napísal, keď som mal sedemnásť rokov, v roku 1948. Volá sa Sathi. Sathi znamená „večný priateľ“. Pán Krišna a ja sme sa rozprávali. [Sri Chinmoy číta svoj článok.]

Tento je o strachu: Bhoi bibhikshikha… [Sri Chinmoy číta.]

Teraz prečítam dva veľmi, veľmi hlboké filozofické články. Tie som napísal v roku 1952, takže som bol už trochu starší. Veril som vo filozofiu! Študoval som filozofiu – nielen indických filozofov, ale všetkých západných filozofov, ktorých som hlboko obdivoval. Názov prvého článku je Abhipsa, čo znamená „ašpirácia“. [Sri Chinmoy číta].

Teraz prečítam ďalšie dva články. Najprv prečítam článok „Sila Bengálska“ – Bangalir baler katha balte giye… [Sri Chinmoy číta.]

Nakoniec ešte jeden. Tento článok je o Shivajim, veľkom kráľovi, ktorý bojoval proti Mogulom. Shivaji bol kráľ Maharashtry. Bol veľmi, veľmi veľkou dušou a nechcel vládnuť krajine. Chcel svoju korunu ponúknuť svojmu Guruovi Ramdasovi. Ramdas povedal: „Nie, ty musíš vládnuť. Pod mojím vedením budeš vládnuť krajine.“ Teraz vám poviem príbeh o tomto článku. V našej škole v ášrame Sri Aurobinda sme dostávali známky zo štyroch, nie zo sto. Najlepšia známka bola štyri zo štyroch. Stalo sa, že som bol výborný študent bengálčiny, takže som dosť často dostával štyri zo štyroch. Keď som odovzdal tento článok, môj učiteľ bengálčiny mi našťastie alebo nanešťastie dal osem zo štyroch! To spôsobilo veľmi vážny problém! Riaditeľ školy bol veľmi nahnevaný. Povedal: „Čo je to za žart?“ Žiaľ, riaditeľ bol môj nepriateľ, pretože jeho priateľ, ktorý bol, myslím, o tridsať rokov starší ako ja, ma nemal rád.

Cez prestávku sme sa museli učiť. Chlapci a dievčatá sa učili spolu. Keď sme sa učili, prišiel riaditeľ a nadával učiteľovi, že mi dal osem zo štyroch. Potom povedal: „Tie básne nepísal on! Napísal ich jeho starší brat Chitta.“

Učiteľ ma mal veľmi rád. Keď som bol v jeho triede len šesť mesiacov, napísal o mne dvadsaťšesť stranový článok, pretože vtedy už videl moje básne. Mnohokrát som pred ním písal bengálske eseje a články.

Učiteľ pozval študentov na spoločné stretnutie. Súhlasili sme pod podmienkou, že nám dá veľké množstvo mlieka a banánov. Povedal o mne veľa, veľa pekných vecí. Bol to najväčší spisovateľ v ášrame.

Hneď za Sri Aurobindom a Matkou nasledoval Nolini Kanta Gupta, tajomník ášramu, ktorý ma požiadal, aby som preložil jeho bengálske články do angličtiny. V ášrame bolo veľa, veľa učených ľudí, dokonca s tromi titulmi, ale Nolini si vybral mňa, aby som preložil jeho články z bengálčiny do angličtiny. Preložil som veľa, veľa, veľa kníh. Thákur povedal: „Prínos Noliniho Kantu Guptu do bengálskej literatúry je jedinečný.“ Napriek tomu, tento môj veľmi krátky článok o Shivajim spôsobil problém! Riaditeľ mi dal pred študentami napísať dve básne: jednu o rieke a druhú o hore. Potom odišiel. Povedal, že sa ešte vráti. Tak som za päť minút pred toľkými žiakmi napísal jednu báseň o rieke a jednu o hore. Môj učiteľ bol nadšený! Bol veľmi spokojný. Ale riaditeľ sa už nevrátil. Učiteľ poňho poslal, ale on sa nevrátil.

Thákur veľmi obdivoval kráľa Shivajiho a napísal nesmrteľnú báseň, v ktorej vyzval Bengálcov, aby nasledovali Marathov. My, Bengálci, nikoho nenasledujeme, my vždy vedieme. Ale v tomto prípade Thákur prosil všetkých Bengálcov, aby nasledovali Shivajiho, kráľa Maharashtry. Citoval som niekoľko veľmi, veľmi významných veršov z Thákurových básní. Keď ich čítam, vaše srdce musí cítiť, čo hovorím. Naši Bengálci budú schopní plne oceniť tento nesmrteľný výrok Thákura: [Sri Chinmoy cituje z Thákurovej básne „Shivaji-Utsav“].

Môj článok o kráľovi Shivajim bol veľmi krátky, ale spôsobil vážne problémy!