Oddanosť a nadšenie, láska a viera¹⁹

Keď vás pozývam, aby ste si prišli sadnúť na tenisový kurt, tí, ktorí môžu prísť meditovať dolu, možno dostanú viac. Niektorí ľudia, ktorí zostanú na tribúne, sa veľmi úprimne a vážne modlia, ale sú aj takí, ktorí si chcú užiť pohodlnú meditáciu. Pohodlie a meditácia sa nerýmujú! Ak ste príliš starí a nemôžete si sadnúť na zem, to je jedna vec. Ale ak chcete byť ďalej ako najďalej a užívať si meditáciu svojím vlastným spôsobom, potom robíte poľutovaniahodnú chybu. Keď sedíte na zemi predo mnou, automaticky vystupuje do popredia jedna vec, a tou je vaša oddanosť. Či už si zopnete ruky, alebo nie, faktom je, že ste si dali tú námahu, že ste prišli dolu a sadli ste si pred svojho Majstra.

Vo védskych dobách sa tento čas dňa nazýval hodina súmraku. Avšak, keď sa noc rýchlo blíži, alebo v skorých ranných hodinách, to sú najlepšie časy na meditáciu. Šťastní sú tí, ktorí sa snažia prijímať požehnanie, lásku, záujem, radosť, vďačnosť a hrdosť svojho Majstra. Nepremeškajú ani minútu tým, že zostanú ďaleko od svojho Majstra. Vážia si každú sekundu.

Aj ja som bol študent ako vy. Na dve alebo tri sekundy – nemyslím si, že to boli štyri sekundy – som mal to šťastie, že som mohol stáť pred svojím Majstrom. Matku sme videli na ihrisku so stovkami ľudí. Ale Sri Aurobinda sme videli štyrikrát do roka, zakaždým na tri sekundy – nie štyri sekundy. Boli tam dvaja strážcovia, ktorí nás po niekoľkých sekundách buď veľmi jemne odstrčili alebo odtiahli. Dokonca aj prvýkrát, keď ma Matka predstavovala Sri Aurobindovi, to bolo pre tých dvoch strážcov príliš dlho. Položili mi ruky na plece, pretože chceli, aby som odišiel. Teraz jeden z nich zmizol z pozemskej scény a druhý má stoštyri rokov.

Mám šťastie, že vás mám priamo pred sebou. Aj vy máte to šťastie, že ste prišli a sedíte predo mnou. Presne to robili védski proroci v minulosti. Aj v súčasnosti majú mnohí duchovní učitelia stanovené hodiny, keď svojim žiakom dovoľujú meditovať a modliť sa pred nimi. Ja som jeden z nich. Snažím sa znova a znova, úprimne, s láskou, požehnaním a vďačnosťou byť so svojimi duchovnými deťmi tak často, ako len môžem a tak dlho, ako len môžem.

Rozvíjajte, rozvíjajte, rozvíjajte aspekt oddanosti a rozvíjajte dychtivosť, dychtivosť, dychtivosť, dychtivosť. Mnoho žiakov prichádza na naše oslavy zďaleka. Ak ste múdri, potom si od Majstra vezmete čo najviac. Vaše tretie oko možno ešte spí, ale ľudské oči, ak sú ašpirujúce, odo mňa prijímajú, keď vstúpim do veľmi vysokého, vznešeného vedomia.

Všetci veľmi potrebujeme dve veci: lásku a vieru, lásku a vieru. Je celkom ľahké milovať niektoré ľudské bytosti, ale nie je také ľahké im veriť. Máte veľa priateľov. Máte ich radi, možno ich máte veľmi radi. Ale pokiaľ ide o vieru, žiaľ, budete prvým človekom, ktorý v nich vieru nemá. Dokonca aj vo vonkajších činnostiach bude vaša viera v tieto osoby možno takmer nulová. Kde je vaša viera, keď ide o niečo duchovné, niečo vážne, niečo z vnútorného sveta? Na druhej strane, niekedy máme vieru, ale nemáme lásku. Povedzme, že vstúpime do záhrady. Záhrada je veľmi krásna, s mnohými, mnohými krásnymi kvetmi. V tomto prípade máme vieru v záhradníka, ale kvety milujeme. Záhradník dokáže záhradu urobiť krásnou, preto v neho máme bezvýhradnú vieru. Ale milujeme jeho dosiahnutie, tie najkrajšie kvety. Na druhej strane, máme obrovskú vieru v modernú vedu a techniku, ktorá dokáže za niekoľko okamihov spôsobiť obrovskú deštrukciu. Ale milujeme ich? Nemyslím si, že milujem počítač a moderné technológie. Obdivujem schopnosti vedy, ale je pre mňa jednoducho nemožné, aby som miloval modernú techniku a vedecké výdobytky.

Ak dokážeme veriť vo vlastný duchovný život, potom je naša cesta veľmi jasná, veľmi jasná. Ak nemáme vieru v seba, ak sa spoliehame len na Majstra, to nestačí. Vaša viera a moja láska musia ísť spolu: vaša viera vo mňa a moja láska k vám. Moja viera vo vás je tiež nesmierne dôležitá. Keď stratíte vieru vo mňa, výrazne klesnete. Keď však stratíte vieru v seba, je to koniec vášho duchovného života. Ak pochybujete o svojom Majstrovi, môžete sa pozrieť okolo seba a vidieť, že veľa ľudí získalo od Majstra také vysoké zážitky! To znamená, že je skutočný. Ale akonáhle máte pocit, že vy sami ste zbytoční, že už nemôžete vystúpiť na vnútorné Himaláje, to sa stáva koncom vášho duchovného života.

Láska a viera sú dve rozdielne veci. Sú to veľmi dôležité duchovné vlastnosti. Ak nemôžeme mať lásku aj vieru, vtedy chodíme jednou nohou alebo beháme jednou nohou. Pravda, jedna noha môže byť silnejšia ako druhá. Moja pravá noha bola silnejšia, keď som bol mladý chlapec v čase dospievania. Keď som skákal na jednej nohe, pravou nohou som dokázal prejsť o štyridsať či päťdesiat metrov viac ako ľavou. Ale po prekonaní určitej vzdialenosti som opäť používal na chôdzu aj ľavú nohu. Ako dlho môžeme ísť dopredu len s jednou nohou? Potrebujeme obe nohy, aj keď jedna môže byť podstatne slabšia alebo trochu slabšia. Podobne, naša láska môže byť slabšia ako naša viera, alebo naša viera môže byť slabšia ako naša láska, ale potrebujeme obidve. Ale ak je naša viera aj naša láska silná, vtedy bežíme najrýchlejšie. Prosím, udržujte svoju vieru aj lásku veľmi silné.