SNÍVANIE A PLÁNOVANIE1

Spíš? Tak spi. Snívaš? Tak sa zobuď. Plánuješ? Tak sa pozri nahor, pozri sa naokolo.

Ak spíš, tak spi. Nemám s tebou nič do činenia. Ak snívaš, potom musím povedať, že s tebou mám niečo do činenia. Ak plánuješ, potom mám s tebou do činenia všetko.

Ten, kto spí, nevie, čo má a čím je. Ale ty nespíš, ty snívaš a plánuješ. Preto vieš, čo máš a čím si. No musíš vedieť, že tvoj spôsob snívania a môj spôsob snívania, že tvoj spôsob plánovania a môj spôsob plánovania sú odlišné.

Keď snívaš, vstupuješ do sveta, ktorý sám seba neustále tvaruje a formuje nanovo. Keď plánuješ, chceš vidieť začiatok, stred a koniec svojho procesu tvorenia. Ale keď sa staneš pravým hľadajúcim, uvidíš, že stvoriteľ v tebe nikdy nebude mať koniec. Neexistuje koniec tvorenia, iba neustále sa prekonávajúca skutočnosť.

Hoci tvoj spôsob snívania a plánovania a môj spôsob snívania a plánovania nie sú rovnaké, stále niečo máš a ja mám niečo. To, čo máš, nie je použiteľné, nie je účinné, nie je dokonalé. Ale to, čo mám ja, je použiteľné, účinné a dokonalé. Preto ťa žiadam alebo ti nariaďujem, aby si sa zobudil, vstal a pozrel sa naokolo.

Ak máš ruku, potom môžeš myslieť na niekoho iného, že má tiež ruku, hoci tvoja ruka nemusí byť taká silná ako jeho. Ak máš oko, potom môžeš cítiť, že niekto iný má tiež oko, hoci tvoje oko nemusí byť také krásne alebo také obdarené dobrým zrakom ako jeho oko. Ak máš konečné vedomie, konečné dosiahnutie, potom si môžeš uvedomiť nekonečné možnosti niekoho iného.

Ako pravý hľadajúci môžeš vedieť, že tvoje snívanie je len predchodcom stavu skutočnosti, ktorý má niekto iný. Môžeš vedieť, že tvoje plánovanie je len začiatkom alebo predchodcom stavu, ktorý je ďaleko za tým, čo dokáže tvoja myseľ vidieť, cítiť alebo dosiahnuť.

Ale máš niečo, preto zaiste dostaneš viacej. Ak nemáš nič, nedostaneš nič. Ak máš trošku životnej energie, lekár ti môže dať injekciu. Ale ak si celkom mŕtvy, potom ti už lekár nedá žiaden liek. Dá ti liek len vtedy, ak má v teba a pre teba aspoň malú nádej.

Ak máš na svojej životnej ceste aspoň štipku ašpirácie, len vtedy ti Boh dá nekonečnú ašpiráciu. Snažíš sa realizovať Boha so svojou plánujúcou mysľou svojím vlastným spôsobom. Takže Boh povie: „Úbohý človek, aspoň sa snaží. Ukážem mu správny spôsob, najefektívnejší spôsob.“ Vtedy ti Boh ukáže Svoj Plán, ale na rozdiel od plánovania, ktoré robíš svojou ľudskou mysľou, Boží Plán je Jeho všetko prekonávajúcou Víziou.

Keď dáš Bohu svoj spôsob, ako niečo robiť, Boh ti ponúkne Svoj spôsob, ako robí tú istú vec. Dieťa dá svojmu Otcovi cent alebo päť centov, ktoré nájde na ulici. Je to jeho jediné vlastníctvo a dá ho svojmu otcovi. Dieťa si ho mohlo schovať alebo kúpiť si za to sladkosť, ale ono dalo celý svoj majetok venovalo svojmu milovanému otcovi. Otec cíti, že keď mu dieťa takto ponúkne svoju jednotu, je to nekonečne cennejšie než milióny dolárov, preto dá dieťaťu päť dolárov.

Ak môžeš dať svoje vlastné ľudské sny bezvýhradne Najvyššiemu, potom dostaneš svet Jeho Skutočnosti. Ak dávaš pre svoju vlastnú radosť, Srdce Jednoty tvojho Otca ti dá vždy nekonečne viac, než potrebuješ a než si zaslúžiš, pretože Jeho Uspokojenie spočíva len v tom, že dáva a robí ťa Svojím Priateľom Večnosti, spoluvlastníkom a partnerom, druhom Svojho Svetla Nekonečnosti a Blaženosti Nesmrteľnosti. Takže ak dáš to, čo máš vo svojom svete snov, On ti dá svet Svojej Skutočnosti. Ak dáš to, čo máš vo svojom svete mentálneho plánovania, On ti dá okamžite svet Svojej priamej Vízie, ktorý rozkvitne do sveta Dokonalosti a Spokojnosti.


  1. EA 99. 20. júla 1977, 17:20 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.