Príbehy pre deti

Gopalov brat

Toto je veľmi pekný príbeh. Je to príbeh o Krišnovi. Krišna má ešte jedno meno, Rakhal Radža. „Radža“ znamená kráľ a „rakhal“ znamená pastier — ten, ktorý pasie kravy na lúke. Krišna bol kráľ a zároveň bol aj pastier, a tak ho volali Rakhal Radža, Kráľ Pastierov.

Žil raz jeden starší muž, ktorý bol veľmi láskavý, štedrý a pobožný. Každý deň sa modlil k Bohu. Keď už bol veľmi starý a hodina jeho smrti sa priblížila, povedal svojej žene:“Zomieram. Zanechám ťa tu na zemi, ale netráp sa. Boh sa o teba postará.“

Žena mu odpovedala: „Odchádzaš do neba, ale netráp sa. Boh sa tam o teba postará.“

Tento starší pár mal len jedno dieťa, malého chlapca, ktorý sa volal Gopal. Keď mu zomrel otec, mal sedem rokov. Táto malá rodina odjakživa žila v lese. Boli veľmi chudobní, mali len jednu kravu. Po smrti Gopalovho otca matka predávala mlieko, aby získala nejaké peniaze. Za tieto peniaze živila Gopala i seba. Aj keď bola veľmi chudobná, bola veľmi oddaná Pánu Krišnovi. Modlila sa k Pánu Krišnovi dvadsaťštyri hodín denne. Nezabudla naňho ani chvíľku. Celý jej život bol modlitbou.

Keď mal Gopal sedem rokov, musel začať chodiť do školy. Škola bola dosť ďaleko od ich domu, takže Gopal musel prejsť cez hlboký les, aby sa tam dostal. Všade okolo boli divé zvieratá a on sa ich samozrejme bál. Ráno odchádzal do školy s veľkým strachom a ťažkosťami, a keď sa večer vracal, bolo to ešte horšie. Vtedy už bola skoro tma a on sa bál ešte viac. Keď prišiel domov, celý sa triasol a plakal od strachu.

Jedného dňa povedal matke: „Ja už do školy nepôjdem. Bojím sa. Buď so mnou niekoho pošleš, alebo tam už nikdy nepôjdem.“

Matka povedala: „Dieťa moje, zajtra s tebou pôjde tvoj starší brat. Mám ešte jedného syna. Býva v hlbokom lese, uvidíš ho s kravami. Keď ho zavoláš, príde a bude sa s tebou hrať. Pôjde s tebou do školy a odprevadí ťa aj domov.“

Gopal bol taký šťastný. Spýtal sa mamy: „Ako sa volá môj brat, ktorého som ešte nikdy nevidel?“

„Tvoj brat sa volá Rakhal Radža,“ povedala matka.

Na druhý deň, keď Gopal cestou do školy vošiel do hustého lesa, zakričal: „Rakhal Radža, Rakhal Radža, kde si?“ Rakhal Radža ihneď prišiel. Vyzeral ako ozajstný kráľ s korunou a pávím perom.

Tak sa Rakhal Radža stretol s Gopalom a spolu išli do školy. Keď sa priblížili ku škole, Rakhal Radža povedal Gopalovi: „Teraz choď. Prídem po teba, keď sa ti skončí škola.“

Takto každý deň vodil Rakhal Radža Gopala ráno do školy a večer ho bezpečne odprevádzal domov. Gopal bol šťastný so svojím novým bratom.

Jedného dňa sa ho matka opýtala: „Gopal, prichádza Rakhal Radža?“

„Áno, prichádza,“ odpovedal Gopal.

„Povedala som ti, že bude chodiť, je to tvoj starší brat. „ povedala matka.

Obaja, Rakhal Radža aj Gopal boli spolu veľmi šťastní. Hrali sa v lese všetky možné hry. Rakhal obyčajne priniesol sladkosti a rôzne dobroty pre svojho malého bračeka, a tak sa Gopal veľmi tešil a bol šťastný. Keď prišiel domov neskoro, mama sa oňho nebála, pretože vedela, že ho opatruje jeho starší brat Rakhal Radža.

Po niekoľkých mesiacoch zomrela Gopalovmu učiteľovi matka. V Indii sa vždy, keď niekto zomrie, urobí na konci mesiaca hostina. Každý príde a hoduje. Jete toľko, koľko vládzete, a ak nechcete jesť, tak vás prinútia. A tak mesiac po smrti učiteľovej matky bola hostina pre deti zo školy. Prirodzene, všetci žiaci prinášali učiteľovi darčeky. Gopal vedel, že každý prinesie učiteľovi darček. Ale chudobný Gopal nemal žiadne peniaze. Smutne sa spýtal matky: „Čo mám robiť? Chcel by som svojmu učiteľovi niečo priniesť, ale sme takí chudobní. Čo mám robiť?“

„Spýtaj sa svojho Rakhal Radžu,“ odvetila Gopalovi mama. „On ti dá niečo pre učiteľa.“

Ráno, keď Rakhal Radža odprevádzal Gopala do školy, Gopal mu povedal: „Rakhal Radža, dnes dá každý učiteľovi darček, ale ja som príliš chudobný. Môžeš mi niečo dať?“

Rakkhal Radža povedal: „Som tiež veľmi chudobný, ale niečo ti dám.“ Gopal bol šťastný, že bude mať niečo pre svojho učiteľa.

Rakhal Radža, ktorý bol ozajstným bohom, okamžite položil pred Gopala malý hrnček kyslého mlieka alebo tvarohu. Je to niečo podobné tomu, čomu vy hovoríte jogurt. „Vezmi si toto,“ povedal. „Tvoj učiteľ vie, že si veľmi chudobný. Nebude mu to vadiť.“

Gopal bol šťastný, že má aspoň niečo pre svojho učiteľa. Ale keď prišiel chudák chlapec do školy, videl, že všetci jeho spolužiaci priniesli drahé a nádherné veci. Zostal stáť pri dverách ako zlodej, smutný a v rozpakoch. Nechcel, aby ho niekto videl, pretože priniesol len trochu kyslého mlieka v malom hrnčeku. Ale učiteľ bol veľmi láskavý. Zobral hrnček od Gopala a prelial kyslé mlieko do veľkej nádoby. Myslel si, že čoskoro sluhovia prinesú kyslé mlieko na slávnosť a že by sa potom mohlo priliať k tej troche, ktorú priniesol Gopal.

Ale čo sa nestalo? Keď učiteľ vylial kyslé mlieko z malého hrnčeka do veľkého hrnca, množstvo mlieka sa zrazu zväčšilo a zaplnilo veľký hrniec až po okraj! Učiteľ bol veľmi prekvapený, že sa malé množstvo mlieka stalo takým obrovským.

Ľudia, ktorí počas slávnosti pili kyslé mlieko od Gopala, si pochvaľovali, aké je dobré. „ Nikdy sme neochutnali nič také!“ hovorili. „Je také voňavé a chutné! Má výbornú chuť. Jednoducho vynikajúce!“

Učiteľ povedal: „Gopal mi ho priniesol. Je to darček od Gopala.“ Potom sa spýtal Gopala: „Odkiaľ si mal ten hrnček kyslého mlieka, ktorý si mi daroval?

Gopal odpovedal : „Môj Rakhal Radža mi ho dal.“

„Kto je tvoj Rakhal Radža?“ spýtal sa učiteľ.

„Ó, Rakhal Radža je môj brat. Je mojím najbližším priateľom. Vždy ma odprevádza do školy a domov.“ povedal Gopal.

Učiteľ vedel, že Gopal nemá žiadneho brata. Mal len jediného príbuzného, a to bola jeho matka. Preto sa spýtal: „Mohol by si mi ukázať svojho Rakhal Radžu? “

„Áno,“ odpovedal Gopal. „Je veľmi krásny. Má korunu s pávími perami. Je taký nádherný! “ Gopal sľúbil učiteľovi, že ho privedie k Rakhal Radžovi. „Áno, poďte so mnou, pane,“ povedal. „Zavediem vás k svojmu Rakhal Radžovi.“

Večer, keď sa slávnosť skončila a každý odišiel najedený domov, Gopal zobral svojho učiteľa do lesa. Na mieste, kde sa obyčajne stretával so svojím starším bratom, zakričal: „Rakhal Radža, Rakhal Radža, Rakhal Radža !“ Ale Rakhal Radža k nemu neprišiel.

Zavolal znovu: „Rakhal Radža, prečo si taký zlý? Každý deň sem prichádzaš, aj keď ťa nevolám. Dnes na teba volám, a ty neprichádzaš. Prečo si ku mne taký neláskavý? Prečo si taký krutý? Učiteľ mi nebude veriť. Bude si myslieť, že som klamár. Prosím, príď, Rakhal Radža, prosím, príď.“ Plakal a prosil, ale Rakhal Radža sa nezjavil.

Učiteľ povedal : „Si klamár, niekto iný ti to dal.“

Gopal potriasol hlavou a povedal:“Nie, nie, dal mi to môj Rakhal Radža. Neviem, prečo sa dnes na mňa hnevá, neviem prečo ku mne neprichádza.“ A znovu začal volať: „Rakhal Radža, prosím, prosím, príď!“ Ale Rakhal Radža neprišiel.

Potom Gopal a učiteľ začuli hlas z lesa, ktorý hovoril: „Gopal, dnes neprídem. Prichádzam za tebou kvôli tvojej matke. Tvoja matka sa ku mne modlí každý deň. Modlí sa ku mne po celý čas. Mám veľkú radosť z tvojej matky, a preto za tebou chodím a hrám sa s tebou. Ale tvoj učiteľ sa ku mne nikdy nemodlil. Prečo by som mu mal ukázať svoju tvár? Tvoj učiteľ si ma nezaslúži. Som len pre tých, ktorí sa ku mne modlia, pre tých, ktorí ma potrebujú. Tvoj učiteľ sa ku mne nikdy nemodlil, preto neprídem.“

Učiteľ pochopil a bol veľmi potešený duchovnosťou Gopalovej matky. On sám nemohol vidieť Pána Krišnu, ale vedel, že je niekto, kto ho môže vidieť, pretože sa k nemu modlí každý deň. A tou osobou je Gopalova matka.

Ty sa tiež môžeš modliť ráno a večer. Keď sa budeš modliť ráno a večer, Boh bude mať z teba radosť. Modli sa päť minút ráno a večer. Tvoja mama alebo otec ťa naučia, ako. Keď to budeš robiť, uvidíš, že dostaneš svojho vlastného Rakhal Radžu, aby ti pomáhal, kedykoľvek budeš mať ťažkosti alebo budeš v nebezpečenstve.