Question: Otázka: Prečo je potrebné, aby duša, ktorá pred mnohými rokmi opustila telo, žiadala hmotnú vec, v tomto prípade lebku? (Otázka sa s vzťahuje na príbeh o duchovi, ktorý triasol posteľou niekoho, kto vzal starú lebku z cintorína.)

Sri Chinmoy: Obyčajné duše sú zlomyseľné a pomstychtivé. Ak sa nemôžu niekomu pomstiť, kým sú na zemi, chcú to urobiť z iného sveta. Sú nespokojné a je pre nich nepodstatné, či to robia priateľovi alebo nepriateľovi. Pomstia sa, pretože majú pocit, že tým niečo získajú. Majú z toho radosť a sú nemilosrdné. Poznám veľa prípadov podobných tomuto príbehu, ktorý ste povedali. Tieto duše žiadajú len drobné veci, napríklad dolár, a ak ho nedostanú, čo urobia? Vstúpia do vašich subtílnych nervov a narušia celý váš systém. Viem o mladom chlapcovi, ktorému zomrel priateľ. Tento chlapec bol tomu priateľovi dlžný asi desať centov v indickej mene. Počas siedmich nocí jeho priateľ vždy prišiel späť a povedal: „Daj mi moje peniaze.“ Chlapec odpovedal: „Som pripravený ti to vrátiť, ale ako si to vezmeš?“ Priateľ povedal: „Nie, daj mi, daj mi moje peniaze.“ Na konci týždňa bolo zdravie chlapca podlomené a dva mesiace bol pripútaný na lôžko.

Ak máte napríklad slúžku, a ona zomrie, ak sa bude chcieť pomstiť, môže zostať vo vitálnom svete niekoľko mesiacov alebo niekoľko rokov. Odtiaľ jej duch môže spôsobiť veľa problémov. Ale všetko má svoje hranice, nemôže vás trápiť navždy.

Nemáte ani potuchy, ako X trpela, keď jej prvý manžel spáchal samovraždu. Dve alebo tri hodiny po svadbe dostal „skvelý“ nápad – zabiť sa. Trpela päť, šesť, sedem rokov, možno aj viac. Každý deň zažívala útoky, hrozby, zastrašovanie a rôzne iné trápenie. Bol som vtedy v Indii a nepoznal som ju, ale môj priateľ ma požiadal, aby som jej pomohol. Použil som svoju silu a po toľkých rokoch týrania ju ten duch konečne nechal na pokoji.

Myslíme si, že len čo duša opustí telo, stane sa veľkorysou, čistou a odpúšťajúcou; ale nie je to tak. Keby to tak bolo, smrť by sme vždy privítali. Smrti by sme povedali: „V momente, keď ma prijmeš, budem vyslobodený zo všetkých pút.“ Ale nie je to tak. Úroveň, ktorú v tomto živote dosiahneme, je ako odrazový mostík. V ďalšej inkarnácii musíme začať so svojím súčasným dosiahnutím. Ak sme si v tejto inkarnácii vypestovali odpustenie, lásku a obetavosť, potom vďaka svojmu odpusteniu, láske a obetavosti pôjdeme vo svojej ďalšej inkarnácii o krok ďalej.

Ľudia, ktorí sa snažia pomstiť svojim priateľom alebo známym po tom, čo ich duša opustila telo, robia naozaj veľkú chybu. Bránia svojej ďalšej inkarnácii, pretože neopúšťajú vitálny svet. Zostávajú vo vitálnom svete a vstupujú do hrubého fyzického sveta, aby sa vyhrážali, zastrašovali alebo odovzdávali nejaké správy. Ak by sa namiesto toho pokúsili vstúpiť do mentálneho sveta alebo do úrovne intuície, do vyššej mysle, nadmysle alebo do oblasti duše, urobili by skutočný pokrok, ale oni to nerobia.

Keď si ten muž, o ktorom ste hovorili vo svojej otázke, vzal domov lebku, dostal sa do kontaktu s vitálnymi silami. A tým si privolal problémy. Keď som mal deväť alebo desať rokov, išiel som na miesto, kde som videl lebku. Na lebke som videl niekoľko slov napísaných v sanskrte. Neskôr, keď som sa vracal domov, som vnútorne videl, že v týchto niekoľkých slovách bol zaznamenaný dlhý list, v ktorom zosnulý zdieľal, ako k nemu boli jeho manželka a deti krutí a nespravodliví. Keby som si tú lebku priniesol domov, mal by som rovnaký osud ako muž, ktorého ste spomínali vo svojej otázke. Aj keď som nebol so zosnulým nijako spojený, bol by ma obťažoval len preto, že som o tú lebku prejavil záujem.