Jednota s Božou Vôľou18

Zakladateľ sikhizmu, Nanak, nosil dlhú bradu, dlhé fúzy a dlhé vlasy a napohľad vyzeral úplne ako moslim. Jedného dňa chcel navštíviť so skupinou žiakov hinduistický chrám, ktorý bol len na skok od miesta, kde spolu meditovali. Keď však chceli vojsť do chrámu, stráže Nanaka nechceli pustiť ďalej, pretože vyzeral ako moslim. Jeho žiaci sa zastávali svojho gurua, ale strážcovia boli tak nevedomí, že o Nanakovi nikdy ani nepočuli.

V žiakoch incident vyvolal veľkú nevôľu a zároveň pocit bezmocnosti. Báli sa, že by ich policajti zatkli, keby strážcov neposlúchli. A tak sa pobrali na najbližšiu pláž. Bol už večer, keď ich Nanak požiadal, aby spolu meditovali. Meditácia žiakov však nebola veľmi hlboká , pretože v sebe stále nosili hnev a pocit poníženosti.

Nanak bol smutný. Nie preto, že ho nepustili do chrámu. Od nevedomých ľudí očakávate nevedomé činy. Bol smutný, pretože sa zjednotil so smútkom svojich žiakov. A tak im povedal: „Pozrite sa na oblohu, aká je krásna a rozľahlá! Pozrite sa na mesiac a na hviezdy sa pozrite! To je krása! Buďme vo vnútri i navonok tak krásni a rozľahlí ako sú obloha, mesiac a hviezdy!“ Pri inej príležitosti by sa žiaci určite radostne zjednotili s Majstrom, ale v ten okamžik to nedokázali. Nepríjemné emócie z incidentu boli príliš čerstvé a silné.

Nanak povedal: „Na tomto svete budú vždy ľudia, ktorí nás budú urážať. My by sme sa však mali povzniesť nad ich urážky. Zriadenci chrámu k nám neboli milí, ale hovorím vám, božstvo toho chrámu z nás má radosť a chce nás poctiť darom.“

Ako Nanak hovoril, tak sa k ich úžasu pred nimi objavili dve veľké misy s ovocím a indickými sladkosťami. Nevedeli si vysvetliť, ako sa pred nich dostali. Nanak povedal: „Toto jedlo priniesol ochranný boh toho chrámu. Videl som ho svojim vnútorným zrakom, i keď ste ho vy nevideli.“ Ale žiaci neboli spokojní. „Nie, to sa nemohlo stať,“ vraveli. Mysleli si, že misy priniesol nepozorovane niekto z nich.

„Takúto vieru vy máte teda vo mne?“ pýtal sa Nanak. Iný deň by žiaci určite verili svojmu Majstrovi, ale toho dňa boli pochybovační, pretože cítili, že Majster mohol ukázať svoju duchovnú a okultnú silu pred chrámom, keď ich stráže nechceli pustiť ďalej.

„Čo chcete?“ pýtal sa Nanak. „Chcete, aby som vám predviedol ďalší zázrak? Videli ste ich niekoľko, ale ani jeden vás nezmenil. Ani ďalší zázrak vašu povahu nezmení. Len zväčší vašu zvedavosť. Ale snáď vás aspoň utíši. Choďte teda a napite sa morskej vody.“

Niektorí žiaci váhali, iní sa išli napiť. Voda bola veľmi slaná. Tých, čo sa napili, Nanak požiadal, aby si sadli pred neho. Ostatní boli obďaleč. Potom požiadal tých blízko neho, aby sa znovu napili. Tento krát však voda bola sladká ako med. „Je to zázrak!“ volali: „Len pred dvoma minútami bola tá voda slaná. Chcelo sa nám zvracať. Teraz je sladká ako med.“

A tak tí, čo sa napili, získali zo zázraku uspokojenie a spolu s tými, čo sa zo strachu nenapili, zostali sedieť v tichosti. Nanak im povedal: „Uspokojil som vašu zvedavosť, ale chcel som od vás niečo iné: odpustenie v súcitu a súcit v odpustení a najdôležitejšiu vec na svete – jednotu s vôľou Boha.“


GIM 18. 8.január 1979