Keď sme znepokojení alebo sa niečoho bojíme, okamžite sa snažíme vytvoriť akúsi umelú vieru v Boha. To nie je pravá viera. Keď sme v nebezpečenstve, hovoríme: „Bože, zachráň ma, zachráň ma!“ Hovoríme to však iba preto, aby sme odvrátili nebezpečenstvo. Je to únik. Takáto viera netrvá dlho.
Vo vnútri človeka je všetko, radosť aj naplnenie. Komu však patrí toto vnútorné naplnenie? Bohu. My sme len Jeho oddané nástroje. Keď cítime spontánnu vnútornú radosť ako neoddeliteľnú súčasť svojho života a cítime tiež jej zdroj, potom môžeme mať vieru v Boha, vlastníka nekonečnej Radosti. Odteraz, prosím, skúste cítiť svoju vlastnú vnútornú radosť a viera k vám príde spontánne. Čo sa týka vašich vonkajších sklamaní, prosím, neskúšajte ich spájať so svojou vnútornou radosťou. Oddeľte svoju vnútornú radosť od toho, čo sa deje navonok. Len potom budete môcť posilniť svoju vieru v Boha.From:Sri Chinmoy,Joga a duchovný život. Cesta indickej duše., Tower Publications, Inc., New York, 1971
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ysl