Náboženstvo je činom vízie, ktorá nás vedie a ukazuje nám cestu k svetu Za. Náboženstvo je intuícia. Intuícia je každému z nás taká blízka a drahá, taká známa pre našu dušu a taká dôverná pre naše srdce, že si nevyžaduje žiadne vysvetlenie. Takisto môžeme verejne vyhlásiť pravdu, že intuícia je vedomie všetko prestupujúcej existencie. Opýtajte sa človeka, ako si je istý svojou existenciou. Jeho ústa zostanú ticho. Vie, čo je jeho existencia. Cíti ju. Vysvetlenie mu však uniká. Náboženstvo je práve tá intuícia, ktorá vzdoruje vysvetleniu, ale ktorá je seba stelesňujúcou a seba vysvetľujúcou pravdou.
Náboženstvo nie je fanatizmus. Náboženstvo vo svojej najčistejšej podobe je vnímanie univerzálnej jednoty Pravdy. Fanatik nikdy nevidí pravdu v jej úplnosti, dokonca ani so svojou najdivokejšou predstavivosťou. Fanatik nemá svetu čo ponúknuť práve preto, že nenechal dvere svojho srdca doširoka otvorené a chýba mu schopnosť komunikovať so svojou dušou.
To, čo potrebujeme, je priame osvietenie. Hľa, rozdiely sú pochované v zabudnutí. Vďaka vnímaniu univerzálnej jednoty bežíme bližšie a bližšie k Najvyššiemu. Náš život má svoju vlastnú slobodu. Obmedzenie nášho myslenia túto slobodu zabíja. Táto sloboda nenachádza radosť vo vznešených a úchvatných prehláseniach. Táto sloboda chce byť žijúcim vyjadrením našich vnútorných myšlienok a pocitov. Sloboda je jednota. Jednota je všetko energizujúca a všetko napĺňajúca pravda.
Náboženstvo hovorí. Hovorí významnejšie než slová. Nanešťastie sa jeho posolstvo často stáva predmetom neľútostného prekrúcania. Nakoniec, napriek tomu, triumfálne vyjadruje pravdu.
Keď myslíme na náboženstvo, náš postoj by mal byť skôr chápavý a uznanlivý ako kritický a súťaživý. Kritika a súťaživosť vytvárajú disharmóniu, ktorá je ničivou silou. Pochopenie a ocenenie vytvárajú harmóniu, ktorá je tvorivou silou. Okrem toho, harmónia je životom existencie.
Každé náboženstvo je pre svojich stúpencov nenahraditeľné. Každé náboženstvo je tiež naplnené inšpiráciou. Táto inšpirácia je presvedčením kolektívnej duše stúpencov. Mier musí byť ich heslom, tak ako je Pravda ich jediným cieľom.
Významné sú Thákurove slová, ktorý o náboženstve povedal:
> „Náboženstvo, tak ako poézia, nie je len idea;
> je to vyjadrenie. Sebavyjadrenie Boha je> v nekonečnej rozmanitosti stvorenia; a tak
> isto náš postoj k Nekonečnému Bytiu musí> mať vo svojom vyjadrení rozmanitú individualitu, neustálu a
> nekončiacu.“Náboženstvo je živá výzva tomu najvyššiemu v ľudských bytostiach, aby čelilo búrlivým problémom života. Pravda, existuje nespočetne veľa problémov. Existuje však aj Všemohúca Sila. Čo je ale zvláštne, táto sila používa problémy ako skutočné nástroje pre budúce požehnanie ľudstva.
Náboženstvo rozširuje. Rozširuje naše vnímanie. Náboženstvo žije. Žije v najvnútornejších zákutiach nášho srdca. Náboženstvo víťazí. Víťazí v našom sebadávaní.
Božským cieľom náboženstva je otvoriť uzavretú zásobáreň ľudskej energie. Život sám o sebe je náboženstvo – dôverné, nepretržité a napĺňajúce. Žime otvorene a slobodne. Vyznávajme náboženstvo, zahŕňajúce všetky ľudské bytosti, ktoré kedy žili na Zemi, ktoré sú na scéne sveta teraz a ktoré tu budú prebývať počas nespočetných nadchádzajúcich rokov. Naše náboženstvo je tým, ktoré zdokonalí poriadok sveta. Naše náboženstvo je tým, ktoré sa bude plaviť medzi brehmi Večnosti a Nekonečnosti.From:Sri Chinmoy,Joga a duchovný život. Cesta indickej duše., Tower Publications, Inc., New York, 1971
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/ysl