Milosť matky Kálí

Bol raz jeden veľmi, veľmi veľký básnik dávnej Indie, ktorý sa volal Kalidasa. Tak ako je v anglickej literatúre Shakespeare nesmrteľnou postavou, rovnako v duchovnej indickej literatúre je určite Kalidasa nesmrteľnou postavou. Svoje hry a básne písal v sanskrite. Jeho najobľúbenejšou epickou básňou je Megha Dutam, Posol oblakov.

Kalidasa žil počas vlády dobrého, milého, benevolentného a mocného kráľa, ktorý sa volal Vikramaditya. Aby podporil inšpirujúce, osvieťujúce a božské aktivity na svojom dvore, určil deväť výnimočných postáv, ktoré boli známe ako navaratna, deväť klenotov - gemov. Boli odborníkmi v rozličných oblastiach, ako sú medicína, astronómia, maľovanie a tak ďalej. Kalidasa bol jedným z tých deviatich gemov. Bol asthana kavi, básnik kráľovského dvora.

Toto je príbeh o tom, ako sa Kalidasa stal veľkým básnikom.

Keď bol ešte mladý, žil vtedy kráľ, ktorý mal prekrásnu dcéru. Bola výnimočne zbehlá v svätých písmach. Nanešťastie pýcha veľmi úspešne vstúpila do jej mysle a princezná vyhlásila, že sa vydá len za toho, kto ju porazí vo filozofickej alebo duchovnej polemike. Mnoho, mnoho panditov a veľkých učencov sanskritu, ktorí poznali indické písma, prijalo jej výzvu. Ale na ich veľký smútok, jeden za druhým boli všetci porazení a pokorení. Sklamaní nápadníci chceli nájsť spôsob ako sa pomstiť princeznej za svoje pokorenie, ale akokoľvek sa snažili, nemohli uspieť.

Jedného dňa boli štyria z týchto panditov v malej dedinke, keď zbadali mladého pastiera. Pastier bol špinavý a neogabaný, jeho tvár sa javila hlúpa, jemne povedané. Keď ho videli prvý krát, sedel na konári stromu a tešil sa z nejakého ovocia. Zároveň však odrezával tú vetvu, na ktorej sedel!

Na čelách panditov sa zablysol skvelý nápad. Povedali si: „Prekabátime princeznú a odplatíme sa jej tým, že k nej privedieme tohoto pastiera predstierajúc, že je veľkým učencom. Kto vie, možno tento najväčší idiot nakoniec porazí princeznú v polemizovaní.“

Tak ho teda sňali zo stromu, pomohli mu okúpať sa, dali mu to najchutnejšie jedlo, obliekli mu pekné šaty a turban. Vyzeral ako skutočný pandit. Potom ho priviezli do mesta a radili mu: „Musíš zostať úplne ticho, pretože ťa ideme priviesť k princeznej.“

Mladý muž sa naľakal: „K princeznej? A na čo?“ Povedali mu: „Aby si ju mohol poraziť v polemizovaní a oženiť sa s ňou.“

Na jednej strane sa chudobný pastier na smrť vyľakal, na druhej strane bol v pokušení. Bol pripravený ísť a poraziť princeznú v polemizovaní. Panditi mu povedali: „Kedykoľvek ti princezná dá otázku, odpovedaj len gestami — dvíhaním rúk a prstov.“

Keď pastier a panditi vstúpili do paláca, povedali princeznej, že pastier je veľký svätec, ktorý drží prísahu ticha. Keď sa ho princezná spýtala prvú otázku, ukázala naňho jedným prstom. Pastier nič nevedel, ale pretože mu ona ukázala jeden prst, prišlo mu ukázať dva prsty ako odpoveď. Potom panditi predniesli nádherné vysvetlenie, čo znamenalo jeho gesto. Takto sa ho pýtala mnoho otázok a čokoľvek tomuto idiotovi prišlo na myseľ, odpovedal svojimi prstami. Potom šikovní panditi podali úplne vynikajúce vysvetlenia.

Princezná bola nanajvýš spokojná s pastierom a jeho odpoveďami a povedala: „Teraz som pripravená vydať sa za tohoto veľkého učenca.“ A panditi dostali od princeznej štedré odmeny za to, že k nej priviedli takého veľkého učenca.

A tak princezná a mladý muž sa zobrali.

Ó, Bože, ani dve hodiny neprešli a zistila, že tento chlapík je najhorším možným hlupákom v Božom večnom stvorení! Keď začal hovoriť, nič nedávalo zmysel. Cítila sa hrozne, že sa dala panditmi takto oklamať, ale čo už mohla robiť? Povedala svojmu novomanželovi: „Zostaneš mojím manželom len ak urobíš, čo ti poviem. Inak ťa vyhodím z paláca.“

Ustrašene povedal: „Áno, poslúchnem ťa.“

Povedala mu, aby ešte v ten večer išiel do chrámu Matky Kálí a zamkol dvere zvnútra. Potom, aby sa modlil k Matke Kálí. Keď Matka Kálí zaklope na dvere, musí jej povedať, že jej dovolí vojsť, iba ak ho požehná a urobí veľkým učencom.

Mladý muž poslúchol svoju ženu. Odišiel do chrámu Matky Kálí a zamkol dvere zvnútra. Potom sa najoddanejšie začal modliť. Po niekoľkých hodinách Matka Kálí prišla a zaklopala na dvere. Ako jej otváral, povedal: „Matka, Matka, pustím ťa dovnútra, len keď ma požehnáš. Inak ti nedovolím vojsť dnu.“

Vidiac jeho úprimnosť, Matka Kálí sa naňho pozrela a skropila ho celým svojím Súcitom. Povedala: „Otvor ústa a ukáž Mi jazyk.“ Keď tak urobil, napísala mu na jazyk tajnú mantru — niečo najposvätnejšie a najtajnejšie. Ihneď bol zaplavený božskými darmi: stal sa učeným, dokázal plynule hovoriť sanskritom a začal písať básne.

Keď sa neskôr v noci vrátil domov, manželka bola veľmi spokojná s jeho premenou. Na jej najväčšiu radosť sa zo dňa na deň stal veľkým učencom a básnikom. Tí dvaja žili spolu veľmi šťastne. Mladý muž sa stal známym ako Kalidasa. „Dasa“ znamená otrok alebo sluha. Prijal svetlo múdrosti od Matky Kálí — preto jeho meno bolo Kalidasa — sluha Matky Kálí.

From:Sri Chinmoy,Čokoľvek chceš, Boh ti dá, Madal Bal, 2002
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/wyw