Zaobchádzanie so zlými silami

Niekedy žiakov napadnú zlé sily, pretože urobili niekoľko vecí nesprávne. Keď ich napadnú zlé sily, trpia. Potom ma požiadajú o rozhovor. Cítia, že ak sa s nimi porozprávam, ich utrpenie sa skončí. Ale ja vnútorne sledujem, prečo trpia. Viem, že ak im budem venovať vonkajšiu pozornosť, ich utrpenie sa ešte zhorší. Často som mal takú skúsenosť, že len čo zlé sily vidia vo vonkajšom svete lásku a súcit, zaútočia ešte silnejšie. Keď ma tieto sily vidia, ako na vonkajšej úrovni prichádzam s láskou, náklonnosťou a záujmom, zaútočia veľmi silno, pretože sú veľmi ohrozené. Je to ako posledný úder. Ich útok je taký silný, že sa s tým človek stotožní a odovzdá sa im. Potom sa stane nástrojom zlých síl, a jeho depresia a sklamanie sa zväčší. Stalo sa to mnohokrát. Keď ma človek v depresii požiada o rozhovor, nedám mu ho, pretože viem, aký to bude mať následok. Viem, že trpí, ale nesmiem nakŕmiť jeho ničivý aspekt. Preto sa často so žiakmi zaoberám len vo vnútornom svete — s najväčším súcitom, láskou a záujmom. Aj keď sa môže zdať, že vás vo vonkajšom svete ignorujem, mali by ste vedieť, že vo vnútornom svete vás neignorujem.

Keď vo vašom živote zavládne depresia a sklamanie, musíte mať trochu vnímavosti, ak chcete prijať moje svetlo. Moju liečbu budete schopní prijať vďaka svojej vnímavosti. Čo je vašou vnímavosťou? Vašou vnímavosťou je veselosť. Ak ste v depresii, nemáte žiadnu vnímavosť, preto sa navonok nedá nič robiť. Ak je pacient mŕtvy, čo môže lekár urobiť? Nezáleží na tom, koľko injekcií mu dá, pacient sa nevylieči. Len vtedy je nejaká nádej, ak mu zostalo aspoň trochu životnej energie. Ak pacient začne s trochou veselosti, čo je duchovná životná energia, potom váš Guru-lekár bude schopný túto veselosť okamžite nakŕmiť. Dokonca aj keď ste veľmi dlho trpeli, ak ku mne prídete s veselosťou, dokážem vaše utrpenie vyliečiť. Vaša veselosť je púčik, ktorý rozkvitne. Ale keď nie je púčik, ako môžete mať kvet? Ak ukážete vnútornú veselosť, vtedy som pripravený vám pomôcť, navonok aj vnútorne. Ale bez vašej veselosti zlyhám v tej chvíli, keď sa vám pokúsim na vonkajšej úrovni pomôcť, a vaša depresia sa nekonečne zhorší. Takže musíte mať veselosť, aby ste sa zachránili.

Na vonkajšej úrovni sa často snažím potešiť žiakov ich vlastným spôsobom, aby aj oni potešili mňa mojím vlastným spôsobom. Ak ich poteším desaťkrát ich vlastným spôsobom, cítim, že by ma mohli aspoň raz potešiť mojím vlastným spôsobom. Ale ľudským túžbam niet konca. Čím viac sa ich snažím potešiť, tým viac ma nútia, aby som ich tešil. Mám pocit, že by sa mali správať prinajmenšom ako gentlemani: ak ich poteším desaťkrát, oni by ma mohli potešiť aspoň raz. Ale oni namiesto toho chcú tešiť nevedomosť, a mňa nechcú potešiť ani raz. Keby ma naozaj tešili, mohli by sa otvoriť svetlu, súcitu a blaženosti. Ale oni miesto toho povedia: „Nerozprávaš sa so mnou. Netešíš ma. Mnoho vecí robíš nesprávne. Usmial si sa na niekoho iného, preto som žiarlivý. Urobíš niečo zle, spôsobíš mi utrpenie, a potom sa iba pozeráš. Iba tam sedíš, maľuješ, alebo hráš na flaute. Klameš nás a nechceš naplniť naše potreby.” Keď žiaci cítia toto, čo môžem robiť? Som bezmocný.

From:Sri Chinmoy,Desať božských tajomstiev, Madal Bal, 1997
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/tds