Scéna 13

(Ježiš a Mária doma.)

JEŽIŠ: Matka, prosím ťa, odpusť mi.

MÁRIA: Synu, neurobil si nič zlé. Prečo potrebuješ moje odpustenie?

JEŽIŠ: Matka, včera na svadobnej hostine som bol k tebe zbytočne hrubý. Keď sa im minulo víno, žiadala si ma, aby som niečo urobil. Bol som k tebe taký nepriateľský. Povedal som: „Žena, čo na tom tebe a mne záleží? Moja hodina ešte neprišla.“

MÁRIA: Ale nakoniec si ma vypočul. Tak ako môžem byť s tebou nespokojná? Syn môj, premenil si vodu na víno. Aký zázrak! Ježiš, bol to tvoj prvý zázrak. Som si istá, že ich urobíš ešte veľa. Ale hovorím ti, syn môj, ak urobíš päťdesiat zázrakov vo vonkajšom svete, potom si buď istý, že urobíš päťdesiattisíc zázrakov vo vnútornom svete. Tvoj Božský Otec v Nebi a moja jednoduchá duša na zemi bude vedieť o všetkých tvojich skutkoch vo vnútornom svete. Ježiš, včera na svadobnej hostine som požiadala sluhov, aby ťa počúvali. Dnes požiadam celý svet, aby ťa počúval, a on určite bude.

JEŽIŠ: Matka, máš o mne príliš vysokú mienku.

MÁRIA: Synu, tvoja neobyčajná výška nie je len za hranicou mojej skúsenosti, je aj omnoho ďalej, než moja predstavivosť môže doletieť.

JEŽIŠ: Viem, Matka moja. Ty len chceš, aby moja božskosť vyšla do popredia. Ja som slnko. Ty si mesiac. Ja stúpam a preto ty sa veselo a bez výhrad odchádzaš skryť. Rozhodla si sa odteraz zostať v ústraní. Taká je tvoja láska ku mne. Taká je tvoja jednota so mnou. Matka, ja sa raz možno stanem veľkým. Ale ty si dobrá. Pre mňa je dobrota oveľa viacej ako veľkosť.

From:Sri Chinmoy,Syn, Madal Bal, 1994
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/son