JOZEF: Mária, oznámila si Ježišovi, že som chorý?
MÁRIA: Áno. Pred dvoma mesiacmi, keď choroba vstúpila do tvojho tela, som požiadala karavánu, smerujúcu do Indie, aby Ježišovi povedali o tvojej chorobe.
JOZEF: Ako dlho to trvá, kým karavána príde do Indie?
MÁRIA: Aspoň tri mesiace.
JOZEF: Beda, aj keby bol počul o mojej chorobe a keby aj bol odišiel z Indie ...
MÁRIA: To je samozrejmé, že keby bol počul o tvojej chorobe, okamžite by odišiel domov.
JOZEF: Ale, moja drahá, potrvá mu tri mesiace kým sa dostane k nám. Vieš veľmi dobre, že moje dni na zemi sú zrátané.
MÁRIA: Nie, nesúhlasím s tebou. Musíš zostať na zemi, kým sa náš milovaný syn nevráti.
JOZEF: Kto by to nechcel? Ale loď môjho života sa rýchlo potápa. Ježiš, môj milovaný syn, moja loď sa potápa, ale tvoja loď bude čoskoro plávať medzi brehmi neznesiteľnej bolesti sveta a stále sa zväčšujúcou Blaženosťou Neba. Budem pozerať z Neba s nesmiernou pýchou svojej duše, keď sa tvoja bielo-červená loď poplaví k brehom môjho všetko presahujúceho sveta Za. Ježiš, syn môj!
(Jozef zavrie oči a zomrie.)From:Sri Chinmoy,Syn, Madal Bal, 1994
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/son