Syn

Syn

Scéna 1

OTEC: Syn môj, mám vynikajúci plán. Chcel by som ti o ňom porozprávať. Chcem, aby si zostúpil na zem a hral veľmi významnú úlohu.

SYN: Otče, môj Otče, to je naozaj úžasná myšlienka.

OTEC: Vieš, pracovať pre zem, pracovať pre transformáciu vedomia zeme, je nepredstaviteľne ťažká úloha.

SYN: Ale Otče, nechcem prísť o túto jedinečnú príležitosť. Okrem toho, viem veľmi dobre, že Ty, môj Otec, ma zaplavíš schopnosťou na mojej pozemskej púti. Pretože vôbec neváham, Otče, nemôžem pripustiť žiadne ďalšie odkladanie.

OTEC (so širokým úsmevom): Synu, budeš na zemi tridsaťtri rokov!

SYN: Iba tridsaťtri rokov! Ako potom splním svoju úlohu?

OTEC: Synu, môžeš to urobiť a urobíš to. Synu, na zemi niektorí ľudia kráčajú, kým iní pochodujú a ďalší bežia. V tvojom prípade, ty nebudeš len bežať najrýchlejšie, ale tiež manifestovať najvyššie. Synu, tvoje telo zostane na zemi tridsaťtri rokov. Ale tvoje Vedomie bude viesť vedomie zeme na večné veky. Synu, povieš svetu, že ty si cesta a Cieľ.

SYN: Otče, uvrhol si ma do mora zmätku.

OTEC: Prečo, syn môj? Ako, syn môj?

SYN: Krišna, Budha a ďalší boli predo mnou, Otče. A som si istý, že po mojom odchode prídu ďalší, ktorí tu budú po mne. Keďže situácia je takáto, ako môžem povedať svetu, že ja sám som cesta a Cieľ?

OTEC: Syn môj, keď som povedal ty, v skutočnosti som myslel ašpiráciu. Syn môj, keď som povedal ty, v skutočnosti som myslel spasenie. Ty stelesňuješ ašpiráciu, cestu. Ty stelesňuješ spasenie, Cieľ. Si to ty ašpirácia a ty spasenie, kto Mi bude slúžiť, prejaví Ma a naplní Ma na zemi. Synu, je ti teraz Moja filozofia jasná?

SYN: Viac než jasná. Samozrejme, je to Tvoj Súcit, ktorý mi ju objasnil.

OTEC: Som rád, že si Ma pochopil. Som rád, že Ma odhalíš na zemi. Som rád, že Ma prejavíš na zemi. Som rád, že Ma naplníš na zemi. Pamätaj, že si Mojím nástrojom. Nimitta matram bhava savyasachin.

SYN: Otče, akým jazykom to hovoríš? Znie celkom cudzo, ale je to také pôvabné.

OTEC: Ach, synu, nepoznáš tento jazyk? Je to sanskrit. A to, čo som práve povedal, bol vznešený výrok tvojho brata Krišnu. Povedal svojmu najmilšiemu žiakovi: „Ó, Arjuna, staň sa len mojím nástrojom.“ Ty budeš tiež svojim žiakom a svojim drahým hovoriť, aby sa stali božími nástrojmi. Synu, poviem ti niečo, čo ťa bude fascinovať, alebo ťa to aspoň pobaví. Počas svojho pobytu na zemi pôjdeš do tej časti sveta, kde sa učia sanskritské spisy. Veľa sa z nich naučíš. Budeš v tej časti sveta jeden rok. V tvojom vnútornom živote bude ten rok pre teba veľmi prospešný.

SYN: Aký zvláštny je sanskrit! Aký sladký je sanskrit! Otče, budeš taký láskavý a zopakuješ to, čo si práve povedal v sanskrite?

OTEC: Nimitta matram bhava savyasachin.

SYN: Ďakujem ti, Otče. Viem že som len Tvojím pokorným nástrojom. To je všetko.

OTEC: Synu, poznáš najväčšie tajomstvo, a to najväčšie tajomstvo je pokora. Je to tvoja pokora, ktorá ťa bude korunovať transcendentálnym triumfom. Synu, ty chápeš Mňa a Ja chápem teba. Ale svet ťa nepochopí. Budeš dávať ľudstvu to, čo máš a to, čím si: Lásku, Záujem a Súcit v nekonečnej miere. Aj tak ťa svet pochopí zle. Niektoré neosvietené, nebožské a nepredstaviteľné ľudské bytosti ťa zabijú.

SYN: Zabijú ma! Prečo? Ako?

OTEC: Prečo? Pretože sú nevedomí. Ako? Ukrižujú ťa.

SYN: Ukrižujú ma? Myslíš to vážne, Otče?

OTEC: Áno, synu. Žiaľ, áno. Ale synu, vieš veľmi dobre, že to, čo sa zničí, je iba telo, nie duša. Duša je nesmrteľná. Vták duše prirodzene odletí späť k svojmu božskému Zdroju, keď je klietka rozbitá.

SYN: Otče, to sú veľmi nevďační ľudia!

OTEC: Synu, vďačnosť sa na zemi ešte nenarodila a neviem, či sa vôbec niekedy na zemi narodí. Ale ty si nesmieš myslieť, že som ťa opustil, keď ťa ukrižujú. Ľudské v tebe si to bude myslieť, ale nie božské v tebe. Pretože berieš na seba ľudskú inkarnáciu, musíš niekedy konať ako ľudská bytosť. Ináč by to nebola hra. Ináč budú ľudia vždy vidieť priepasť medzi tvojím životom čistoty a svetla a svojím životom nečistoty a temnoty. Pretože si to všimnú, nikdy sa nepokúsia prekročiť svoje vedomie, spojené so zemou. Svetlo musí zostúpiť do temnoty. Iba vtedy môže Svetlo premeniť a osvietiť temnotu. Niet inej cesty. Aby si premenil ľudské vedomie, musíš sa s ľudstvom zjednotiť. Musíš sa stať neoddeliteľnou súčasťou ľudstva. Musíš niekedy konať na ich vlastnej úrovni, podľa ich obmedzeného chápania. Syn môj, niet inej cesty.

Scéna 2

ANJEL: Mária, Mária, mám pre teba veľmi zvláštny odkaz zhora.

MÁRIA: Zvláštny v akom zmysle?

ANJEL: Zvláštny v božskom zmysle, v osvecujúcom zmysle.

MÁRIA: Ach, potom mi to povedz, povedz mi to.

ANJEL: Mária, rastie v tebe Pán.

MÁRIA: Pán?

ANJEL: Pán Vesmíru.

MÁRIA: Neverím ti. Jednoducho nemôžem uveriť svojim ušiam. Nemuč ma, preboha!

ANJEL: Ja ťa mučím, Mária?

MÁRIA: Áno. Prúd strachu mučí moje srdce. Vulkán pochybností mučí moju myseľ.

ANJEL: Neboj sa, to ti nepristane. Neoddávaj sa pochybnostiam, pretože ani to ti nepristane, Mária. Poviem ti tajomstvo: stelesňuješ Nekonečnosť, tvoje srdce je Večnosťou, tvoj život je Nesmrteľnosťou. Ježiš, syn Boží je v tebe, Mária. Zachráni svoj národ. Bude naveky vládnuť celému šíremu svetu. Chceš vedieť ako?

MÁRIA: Ako?

ANJEL: Nebude vládnuť svetu silou meča. Bude vládnuť svetu silou svojho srdca, silou svojej lásky.

MÁRIA: Sila srdca a sila lásky: sú to dve odlišné veci?

ANJEL: Nie, sú jedným. Srdce je láska. Láska je srdce.

MARIA: Konečne som naozaj šťastná. Dal si mi najvyšší odkaz. Čo ti môžem dať ja?

ANJEL: Nič. Len ver tomu, čo som ti povedal.

MÁRIA: Teraz ti verím. Prijímam tvoj odkaz veľmi vďačne.

ANJEL: Mária, to, že prijímaš môj odkaz, je mojou najväčšou odmenou. Mária, ty si nepoškvrnená. Si veľká. Si božská. Mária, skôr než odídem, odovzdám ti ešte jednu dobrú správu. Tvoja sesternica Alžbeta bude mať tiež dieťa.

MÁRIA: Nádherné, nádherné! Čoskoro ju navštívim.

ANJEL: To je naozaj vynikajúca myšlienka.

(Anjel odíde.)

MÁRIA: Ó, Pane, dávaš mi svojho milovaného syna. Ja som nevedomá žena. Neviem nič. Ale viem, že Ty si samé Odpustenie, samý Súcit a samá Láska.

(Mária spieva.)

```

Svetlo Odkazu môjho Najvyššieho,

Vo mne teraz spieva a hrá Jeho Nektárový deň.

Scéna 3

ALŽBETA: Mária, Mária, počula som. Ale už ťa viac nesmiem volať Mária. Odteraz ťa musím volať Matka, Matka môjho Najvyššieho Pána. Si požehnaná a nemáš páru medzi ženami. Tvoj syn je požehnaný a nemá páru medzi mužmi.

MÁRIA: Nech ma božská Matka, Matka vesmíru, požehná, moje malé srdce. Nech ma Jej Vesmírne Vedomie vedie, môj pokorný život. Nech ma Jej Transcendentálne Svetlo osvieti, môj malý svet.

ALŽBETA: Ubezpečujem ťa, že to urobí. Matka vesmíru vyplní všetky tvoje túžby, a ešte viac.

MÁRIA: Ďakujem. Ďakujem ti. Ach, zabudla som sa ťa spýtať najdôležitejšiu vec. Anjel mi povedal, že aj ty si požehnaná božským dieťaťom. Je to pravda?

ALŽBETA: Áno, je to pravda. Ale moje dieťa sa nevyrovná tvojmu. To neznamená, že v mojom srdci nájde útočisko žiarlivosť. Nie, nikdy nedovolím žiarlivosti, aby zatemnila dvere môjho srdca. Môj syn bude zvestovateľom najvyššieho príchodu tvojho syna. Môj syn povie svetu, kto je tvoj syn. Môj syn privedie svet bezpečne k tvojmu synovi, v ktorom prebýva Najvyšší. On je tvojím synom, ale bude mojím Pánom. Bude mojím Najvyšším. Bude mojím Všetkým.

(Alžbeta spieva.)

```

milujem Jeho Tvár.

moju púť do Neba.

Scéna 4

ANJEL: Jozef, ty si ten najšťastnejší človek na svete. Tvoja manželka Mária bude mať onedlho dieťa.

JOZEF: Počkaj, anjel! To, čo hovoríš, je absurdné. Predovšetkým, ešte som sa s Máriou neoženil. A ak je pravda to, že čaká dieťa, napriek najhlbšej láske, ktorú k nej cítim, nemienim čeliť vlnám neľútostnej kritiky verejnosti tým, že si ju vezmem. Konečne, kto by sa chcel vystaviť hrozným škandálom?

ANJEL: Máriino dieťa bude božským dieťaťom. Musíš si ju zobrať. Pretože to bude Boží milovaný syn, jeho božskosť môže ľahko prekonať všetky ľudské zákony a pravidlá. Varujem ťa, Jozef, nekonaj ako vyložený blázon. Prijmi Máriu. Ožeň sa s ňou. Prehlás ju za svoju vlastnú. Tvoj syn sa bude volať Ježiš. To znamená spasenie. Jej syn, i ktorý je rovnako aj tvojím synom, bude Kráľom Izraela. Osvieti celý svet.

JOZEF: Klaniam sa tvojej hlbokej múdrosti, anjel. Mária a ja budeme jednotní a neodlúčiteľní. Ale vieš, ja som iba jednoduchý človek, úprimný a pokorný človek.

ANJEL: Jozef, páči sa mi tvoja prostota, mám rád tvoju úprimnosť, milujem tvoju pokoru.

JOZEF: Anjel, chcem sa ťa na niečo spýtať. Prosím, odpovedz mi úprimne. Ako často vidíš Boha?

ANJEL: Boha vidím pri mimoriadnych príležitostiach.

JOZEF: Mal som dojem, že vidíš Boha denne.

ANJEL: Ach nie, my anjeli nie sme takí šťastní ako kozmickí bohovia. Tí vidia Boha denne.

JOZEF: Čo ty a tvoji anjelskí druhovia vlastne robíte?

ANJEL: Robíme niektoré veci pre Boha a tiež pre ľudí. Prinášame dolu Božie posolstvá od kozmických bohov a ponúkame ich ašpirujúcim ľudským bytostiam. Tajne inšpirujeme ľudské bytosti hlbokou inšpiráciou a zapaľujeme v nich plameň ašpirácie.

JOZEF: Povedz mi jasne, ak je to možné, čo vlastne vy anjeli ste.

ANJEL: Sme z Božej veľkej Lásky a sme pre ľudský vysoký sľub.

JOZEF: Akí ste veľkí!

ANJEL: Mýliš sa, Jozef. Povedz len, akí sme šťastní. Boh nás vedome poveruje, aby sme Mu slúžili v človeku. Človek nás nevedome vzýva, aby sme mu ukázali cestu k Transcendentálnemu príbytku Boha.

JOZEF: Prepáč, že zmením tému.

ANJEL: To je úplne v poriadku.

JOZEF: Naozaj si myslíš a cítiš, že môj syn Ježiš bude Kráľom Izraela?

ANJEL: Nemyslím si to, necítim to. Jasne vidím, že tvoj syn Ježiš bude Kráľom Izraela. Viac než to. Bude božským Vládcom celého sveta. A navždy bude ovládať vedomie zeme silou svojej lásky.

(Jozef zopne ruky a pokloní sa anjelovi. Anjel ho požehná.)

Scéna 5

JOZEF: Beda, toto mesto je preplnené. Všetky hostince a hotely sú obsadené. Nemajú pre nás miesto. Čoskoro sa staneš matkou dieťatka a pretože veríme v anjela Gabriela, môžeme s určitosťou povedať, že to dieťa bude Pánom celého sveta. Teraz sme však žobráci a žobráci si nemôžu vyberať. Takže sa uspokojme so stajňou, ktorú nám poskytli. Beda, chovajú tu dobytok a naše dieťa sa narodí o deň či dva. Samozrejme, keď sa naše dieťa narodí, budeme ho musieť dať do jasličiek vedľa kráv a volov. Naozaj, toto je najväčšia irónia osudu, že Pán Vesmíru začína svoju pozemskú púť so zvieratami a pokornými tvormi. Naozaj som znepokojený.

Scéna 6

PRVÝ PASTIER: Pozrite, pozrite, drahí priatelia! Aké jasné svetlo je na oblohe!

DRUHÝ PASTIER: Pozrite, pozrite! Anjel Pána sa k nám rýchlo blíži.

TRETÍ PASTIER: Pozrite, anjel stojí priamo pred nami.

TRAJA PASTIERI: Beda, neznámy strach mučí naše srdcia.

ANJEL: Ó, milí, prostí a úprimní pastieri, odhoďte svoj neopodstatnený strach. Prišiel som k vám so správou o veľkej radosti. Dnes a práve dnes sa narodil náš Spasiteľ. Narodil sa v Betleheme, je to celkom blízko nás. Novorodené božské dieťa leží v maštali hostinca. Je to Kristus Pán, ten pomazaný Kráľ. Hľaďte a dívajte sa, čo robia moji anjelskí druhovia.

PASTIERI: Ó, tancujú, chválorečia a spievajú: „Sláva Bohu na Výsostiach. A na zemi pokoj ľuďom, v ktorých Boh našiel zaľúbenie.“ Je to nádherné, nádherné! Ponáhľajme sa do Betlehema a pozrime si tú nádheru.

Scéna 7

HERODES: To je neznesiteľné! Nemysliteľné! Nemožné! Nedovolím nikomu inému, aby bol Kráľom. Ja som Kráľ, jediný Kráľ Judey. Kňazi a zákonníci mi povedali, že to kráľovské dieťa je v Betleheme. Chcem sa len presvedčiť, či je to pravda, že je tam v Betleheme. Ak áno, zabijem ho. Pošlem ho k Bohu. Ja zostanem kráľom, pokiaľ len budem môcť žiť na tejto zemi.

(Vstúpia traja mudrci.)

HERODES (víta ich): Som taký šťastný, že vás vidím. Veľa som o vás počul. Vy traja ste výnimočne múdri muži. Prišli ste z ďalekého východu. Študovali ste hviezdy a pochopil som, že vás hviezda vedie k novému Kráľovi. Prosím, choďte navštíviť to božské dieťa a vráťte sa s nejakými správami o ňom. Potom ja sám pôjdem a pokloním sa mu.

Scéna 8

MÁRIA: Jozef, povedala som ti, aby si sa netrápil. Teraz máme pekná izbu vo veľkom hostinci. Už viac nie sme v stajni. Tu sa budeme môcť celkom ľahko postarať o naše sladké božské dieťa.

JOZEF: Mária, mala si pravdu. Máš pravdu. Ty máš vždy pravdu.

MARIA: To, čo obidvaja potrebujeme, je trpezlivosť. To je všetko.

(Vstúpia traja mudrci.)

MUDRC (klania sa dieťaťu): Ó, Kráľu, ó, Pane sveta, dnes nie sme na zemi. Sme v siedmom nebi blaženosti. Nemáme žiadne božské dary, ktoré by sme ti ponúkli. Prosím, prijmi naše pozemské dary: zlato, vonné oleje, kadidlo a myrhu.

JOZEF: Ó, božskí hostia, prosím, zostaňte tu na noc.

MUDRCI: Ďakujeme ti, Jozef. Je to od teba veľmi láskavé.

(Mária ich nakŕmi Uložia sa spať v jednom kúte izby, Jozef v ďalšom kúte a Mária í dieťaťom v treťom kúte. Po niekoľkých okamihoch boží hlas zobudí troch mudrcov.)

HLAS: Choďte domov. Nevracajte sa k Herodesovi.

(Traja mudrci odídu.)

(Zjaví sa anjel a zobudí Jozefa a Máriu.)

ANJEL: Jozef, ty, tvoja žena a tvoje dieťa musíte okamžite odísť do Egypta. Ináč tu Herodes čoskoro nájde vaše dieťatko a zabije ho.

Scéna 9

JEŽIŠ: Mami, mami, čo je to na oblohe?

MÁRIA: To je mesiac.

JEŽIŠ: Mesiac! Je taký krásny!

MARIA: Ty si omnoho krajšie, moje dieťa.

JEŽIŠ: Nie, nie som. Mami, chcem ísť k mesiacu a priniesť ho dolu.

JOZEF: Nemusíš chodiť k mesiacu. Mesiac príde k tebe.

JEŽIŠ: Načo?

JOZEF: Aby sa s tebou hral.

JEŽIŠ: So mnou? Aké pekné. (Jozefovi.) Vieš, ocko, vo svojich snoch vidím prekrásnych ľudí. Prichádzajú a hrajú sa so mnou. Veľmi ma ľúbia.

MÁRIA: Vieš, kto to je?

JEŽIŠ: Nie, mamička, ale majú ma veľmi radi. Sú to moji najlepší priatelia.

MÁRIA: Volajú sa anjeli.

JEŽIŠ: Anjeli, anjeli! Ale mamička, cez deň ich nevidím. Kde sa skrývajú cez deň?

MÁRIA: Cez deň sa skrývajú na oblohe.

JEŽIŠ: Ach, zaletím na oblohu a chytím ich.

MÁRIA: Nemusíš lietať a chytať ich. Oni sami prídu k tebe. Jeden z nich povedal mne a tvojmu otcovi, že ty si milovaný Boží syn.

JEŽIŠ: Čo tým myslí?

MÁRIA: Chce tým povedať, že náš Pán, ktorý je v Nebi, ťa veľmi ľúbi. Si Jeho miláčik.

JEŽIŠ: Ja, ja som Boží miláčik? Potom Ho musím ísť navštíviť. Prosím, zoberte ma do Jeho domu.

MÁRIA: Zajtra ťa zoberieme do Chrámu Pána na hore Moriah.

Scéna 10

JOZEF: Mária, oznámila si Ježišovi, že som chorý?

MÁRIA: Áno. Pred dvoma mesiacmi, keď choroba vstúpila do tvojho tela, som požiadala karavánu, smerujúcu do Indie, aby Ježišovi povedali o tvojej chorobe.

JOZEF: Ako dlho to trvá, kým karavána príde do Indie?

MÁRIA: Aspoň tri mesiace.

JOZEF: Beda, aj keby bol počul o mojej chorobe a keby aj bol odišiel z Indie ...

MÁRIA: To je samozrejmé, že keby bol počul o tvojej chorobe, okamžite by odišiel domov.

JOZEF: Ale, moja drahá, potrvá mu tri mesiace kým sa dostane k nám. Vieš veľmi dobre, že moje dni na zemi sú zrátané.

MÁRIA: Nie, nesúhlasím s tebou. Musíš zostať na zemi, kým sa náš milovaný syn nevráti.

JOZEF: Kto by to nechcel? Ale loď môjho života sa rýchlo potápa. Ježiš, môj milovaný syn, moja loď sa potápa, ale tvoja loď bude čoskoro plávať medzi brehmi neznesiteľnej bolesti sveta a stále sa zväčšujúcou Blaženosťou Neba. Budem pozerať z Neba s nesmiernou pýchou svojej duše, keď sa tvoja bielo-červená loď poplaví k brehom môjho všetko presahujúceho sveta Za. Ježiš, syn môj!

Scéna 11

UČITEĽ: Dnes vás naučím niečo nové. Už som vás učil z kníh Čandí a Joga Vašišta. Dnes začnem s novou knihou. Je to Bhagavadgíta, nebeská pieseň. Gíta je naša Biblia. Nuž, drahý Ježiš, som si istý, že si čítal vašu Bibliu. Odo dneška budeš študovať našu Bibliu. Ježiš, prepánajána! Čo je s tebou? Prečo si taký smutný a utrápený? Je ti niečo? Stalo sa niečo?

JEŽIŠ: Nič zvláštne, pane.

UČITEĽ: Povedz mi, povedz, čo mučí tvoje srdce.

JEŽIŠ (prepukne v plač): Dnes som dostal správu z domova, že môj otec zomrel.

UČITEĽ: Tvoj otec? Kedy? Kde?

JEŽIŠ: Môj otec zomrel pred tri a pol mesiacom. Zomrel v Izraeli. Pane, bol si ku mne nesmieme láskavý. Som ti veľmi povďačný. Učil si ma niektoré hinduistické spisy s veľkou láskou a starostlivosťou. Ale bohužiaľ, zajtra budem musieť odísť domov.

UČITEĽ: Ako pôjdeš domov, syn môj?

JEŽIŠ: Pôjdem späť tak isto, ako som prišiel. Prišiel som do Indie s karavánou a vrátim sa s inou karavánou. Zajtra sa vydám na cestu. Bol som v Indii asi rok. Všetci tu boli ku mne nesmieme láskaví. Odnesiem si so sebou lásku, záujem a súcit Indie, ktoré ponúknem svojmu ľudu.

UČITEĽ: Milý synu, tisíce žiakov prešlo mojimi rukami, ale žiadny z nich nebol taký ako ty. Ty si skutočný génius. Si neporovnateľný. Dnes veľmi trpíš stratou svojho drahého otca. Ako veľmi si želám, aby som ti vedel poskytnúť útechu. Ach, práve mi prišla na myseľ vynikajúca myšlienka. Prečítam niekoľko veršov z Gíty.

```

Navani grhnati naro parani

Anyani samyati navani dehi

(Ako človek odhadzuje svoje obnosené šaty a oblieka si nové, tak aj vtelená duša odhadzuje svoje obnosené telo a vstupuje do novej formy, aby sa prejavila.)

```

nainaḿ dahati pāvakaḥ

na śoṣayati mārutaḥ

(Zbrane nemôžu rozštiepiť dušu. Oheň nemôže spáliť dušu. Voda nemôže premočiť dušu. Vietor nemôže vysušiť dušu.)

Chcel by si recitovať so mnou?

JEŽIŠ: Zaiste. Budem šťastný a vďačný, ak sa k tebe budem môcť pripojiť.

(Učiteľ a Ježiš recitujú spolu. Ostatní študenti ich počúvajú s napätou pozornosťou. Ježišove oči žiaria radosťou.)

JEŽIŠ: Pane, som ti veľmi vďačný. Tieto božské slová z Gíty úplne utešili moje srdce.

UČITEĽ: Vždy som v tebe videl a cítil niečo zvláštne. Navonok som to nikdy nikomu nepovedal, ale ty si mojím najobľúbenejším žiakom. Cením si tvoju úprimnosť, tvoju pokoru a tvoju čistotu. Nuž, Ježiš, pretože nebudeš môcť so mnou študovať Gítu chcem ti povedať niečo, čo ťa nepochybne bude inšpirovať. Vieš, že Gíta je rozhovor medzi Pánom Krišnom a jeho najmilším žiakom a priateľom Ardžunom. Pán naučil svojho žiaka niečo jedinečné. Povedal že Boh je ten, kto skutočne koná. Ľudia sú iba nástroje. Či sme tu na zemi alebo tam v Nebi, je to Boh, kto koná v nás a cez nás. My sme iba nástroje: Nimitta matram bhava savyasachin.

JEŽIŠ: Toto som už počul. Počul som to niekde inde. Žiaľ, nemôžem si spomenúť. (Po chvíli.) Ach, viem! Môj Najvyšší Otec mi povedal o tejto mantre skôr, než som odišiel z Neba.

(Všetci žiaci vybuchnú smiechom.)

ŠTUDENT (posmešne): Jeho Najvyšší Otec v Nebi! Čo ešte? Ty blázon, ako si môžeš pamätať, čo sa stalo v Nebi? Dnes už viac nie si náš Ježiš, ale Kráľ predstavivosti.

UČITEĽ: Vy darebáci, buďte ticho! Skryte svoju nevedomosť v tichu. Čo je na tom čudné, že si niekto pamätá svoju existenciu v Nebi? Vy blázni, ešte ste nečítali Gítu. Preto sa správate ako ovce, ktoré nemajú rozum. V Gíte Pán jasne hovorí, že všetci sme prešli mnohými, mnohými inkarnáciami. Toto nie je náš prvý a posledný život. V Gíte Pán hovorí Ardžunovi všetko o jeho predchádzajúcich inkarnáciách.

ŠTUDENT: Náš Pán Krišna vie robiť také veci. Veríme v Krišnu. Ale to, že by náš Ježiš, Kráľ predstavivosti, konal ako náš Pán Krišna, je absurdné.

UČITEĽ: Vy blázni! Dnes nazývate môjho Ježiša Kráľom predstavivosti. Robíte si z neho žarty. Hovorím vám, príde deň, keď poznáte, kto je on. Váš Kráľ predstavivosti sa stane nielen Kráľom Izraela, ale tiež Kráľom sveta. Srdce mi hovorí, že on nie je smrteľník ako my. Je spasiteľom sveta. Je ďalším Krišnom.

(Ježiš prichádza a dotýka sa nôh svojho učiteľa s najväčšou pokorou.)

JEŽIŠ: Pane, som ti veľmi vďačný.

Scéna 12

JÁN: Tento svet nie je pre mňa. Je mi z neho nanič. Stále niečo hovorím ľuďom, aj tak mi neveria. Len ma hnevajú a trápia. Hovorím im, že nie som Mesiáš. Nie som Eliáš. Nie som Prorok. Pýtajú sa ma, prečo teda krstím ľudí? Hovorím im, že som dostal príkaz od Pána zhora, aby som krstil. Tiež im hovorím, že ja krstím vodou, ale čoskoro po mne niekto bude krstiť Duchom Svätým. Ja sa mu nevyrovnám. Nie som hoden ani toho, aby som rozviazal jeho sandále.

(Vstúpia niekoľkí jeho žiaci)

ŽIAK: Majster, práve sme ťa začuli. Hovoril si, že nie si hoden ani toho, aby si rozviazal jeho sandále. Kto je ten veľký muž? Nikto nemôže byť väčší ako ty.

JÁN: Deti, môže byť a je niekto vyšší než ja, a to je Ježiš. Ja som len hlas, ktorý volá v púšti. Snažím sa pripraviť cestu, aby Pán Ježiš mohol prísť.

ŽIAK: Majster, ty cítiš, čo chceš. Hovoríš, čo chceš povedať. Záleží na nás, či ti veríme alebo nie. Nie si horší, ako hocikto iný.

JÁN: Vy nemožní blázni! Vaša hlúposť ma ustavične zraňuje. Ach, pozrite, pozrite! Rýchlo sa ku mne blíži. To je Baránok Boží. To je Boží Syn. To je ten, o ktorom som vám stále rozprával.

(Vstúpi Ježiš)

JEŽIŠ: Chcem, aby si ma pokrstil, Ján.

JÁN: Ó, Ježiš, ako ťa ja môžem pokrstiť? Viem, kto si. Ty si Boží Syn. Si jeho milovaný Syn.

JEŽIŠ: Neporušujme poriadok. Urobme všetko po poriadku. Si to ty, kto ma musí pokrstiť. Spoznal si ma. Preto si božsky veľký. Pripravuješ pre mňa cestu. Preto si nesmieme dobrý. Tvoja matka Alžbeta bola tiež božsky veľká a nesmieme dobrá, pretože ma spoznala a inšpirovala moju matku ešte skôr, než som sa narodil.

JÁN: Ó, Boží Syn, vidíš mňa a moju matku svojou transcendentálnou veľkosťou a univerzálnou dobrotou. Pre mňa už na svete zostáva iba jediná vec, a to priviesť všetkých mojich žiakov k tvojim nohám, tak ako ja sám prichádzam k tvojim nohám.

(Dotkne sa Ježišových nôh)

ŽIACI (šokovaní): Ty sa môžeš dotknúť jeho nôh, ale my nie. Ty si môžeš myslieť, že ťa prevyšuje, ale my s ním nechceme nič mať. Stále ti budeme ponúkať svoju vernosť. Ty si naším Majstrom, naším jediným Majstrom.

JÁN: Vy blázni! Mali by ste byť verní iba Najvyššiemu. Iba ten, kto je najlepší, by mal byť vaším Majstrom. A chcem vám ešte niečo povedať. Neprivádzam vás k niekomu, kto je iba o trošku lepší ako ja. Vediem a privádzam vás všetkých k Tomu, ktorého veľkosť nie je ničím iným, než Božou veľkosťou, ktorého dobrota nie je ničím iným, než Božou dobrotou. Hovorím vám raz a navždy, potešiť jeho znamená potešiť Boha Otca. Mať jeho znamená mať Boha Otca. Je najkrajším kvetom Nebies a najvýživnejším plodom zeme.

Scéna 13

JEŽIŠ: Matka, prosím ťa, odpusť mi.

MÁRIA: Synu, neurobil si nič zlé. Prečo potrebuješ moje odpustenie?

JEŽIŠ: Matka, včera na svadobnej hostine som bol k tebe zbytočne hrubý. Keď sa im minulo víno, žiadala si ma, aby som niečo urobil. Bol som k tebe taký nepriateľský. Povedal som: „Žena, čo na tom tebe a mne záleží? Moja hodina ešte neprišla.“

MÁRIA: Ale nakoniec si ma vypočul. Tak ako môžem byť s tebou nespokojná? Syn môj, premenil si vodu na víno. Aký zázrak! Ježiš, bol to tvoj prvý zázrak. Som si istá, že ich urobíš ešte veľa. Ale hovorím ti, syn môj, ak urobíš päťdesiat zázrakov vo vonkajšom svete, potom si buď istý, že urobíš päťdesiattisíc zázrakov vo vnútornom svete. Tvoj Božský Otec v Nebi a moja jednoduchá duša na zemi bude vedieť o všetkých tvojich skutkoch vo vnútornom svete. Ježiš, včera na svadobnej hostine som požiadala sluhov, aby ťa počúvali. Dnes požiadam celý svet, aby ťa počúval, a on určite bude.

JEŽIŠ: Matka, máš o mne príliš vysokú mienku.

MÁRIA: Synu, tvoja neobyčajná výška nie je len za hranicou mojej skúsenosti, je aj omnoho ďalej, než moja predstavivosť môže doletieť.

Scéna 14

JEŽIŠ: Lazár, môj drahý priateľ, už nie si nažive. O, duša Lazárova, tebe ponúkam nesmiernu vďačnosť svojho srdca, pretože ty mi pomáhaš odhaliť Božiu Slávu. Marta, Mária, moje milé, idem do vášho domu oživiť vášho mŕtveho brata. Deti, poďme do Judey.

ŽIACI: Do Judey? Načo? Zabudol si, že len nedávno ťa tam chceli ukameňovať?

JEŽIŠ: Nebojte sa. Viem, kto som. Tentokrát uvidia moje svetlo. Môj drahý priateľ Lazár zomrel pred štyrmi dňami. Môj otec chce, aby som išiel k Lazárovi a vzkriesil ho.

ŽIACI: Ale o tomto čase už bude pochovaný. Čo môžeš teraz urobiť?

JEŽIŠ: Ja nemôžem urobiť nič. Ja som neurobil nič. Ja nebudem môcť urobiť nič. Ale môj Otec urobil, robí a bude robiť všetko vo mne a cezo mňa.

ŽIACI: Pane, vzdávame ti slávu. Ty vzdávaš slávu svojmu Otcovi. Ty zostaň so svojím Otcom. My zostaneme s tebou, naším Otcom.

Scéna 15

OTEC: Synu, chcem ti ponúknuť niekoľko aforizmov ako zvláštnu radu tvojim žiakom. Tvoji žiaci sa ťa možno budú pýtať na ich význam. Preto ti poviem aj ich význam. Po prvé, blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je Kráľovstvo Nebeské.

JEŽIŠ: Aká nádherná je tvoja rada, Otče!

OTEC: Znamená to, že Kráľovstvo Blaženosti je pre tých blahoslavených ľudí, ktorí sú oddaní svojmu vnútornému a duchovnému životu a ktorí nemajú nie dočinenia s pýchou.

JEŽIŠ: Chápem. Ďakujem Ti, Otče. Ďalej?

OTEC: Blahoslavení žalostiaci, pretože oni budú potešení.

JEŽIŠ: Nádherné, Otče.

OTEC: Synu, znamená to, že skutočný duchovný život začína, keď má hľadajúci ozajstný pocit straty. Táto strata je stratou jeho vnútorného bohatstva: mieru, radosti, lásky a blaženosti. Táto strata v ňom vyvolá vnútorný plač, ktorý sa navonok môže prejaviť ako smútok. Prirodzene, takýto hľadajúci dostane naspäť mier, radosť, lásku a blaženosť, za ktorými plače, aby ich znovu získal.

JEŽIŠ: Chápem. Ďakujem Ti, Otče. Ďalej?

OTEC: Blahoslavení pokorní, pretože oni dedične obdržia zem.

JEŽIŠ: Nádherné, Otče.

OTEC: Synu, to znamená, že ak má človek obrovské vedomie nadradenosti, chce rozkazovať iným, ale ak ten istý človek cíti, že bezo Mňa je slabý a bezmocný, potom si vyvinie hlboké vedomie pokory. Táto pokora ho zjednotí so všetkými ľudskými bytosťami na zemi. Jeho univerzálna jednota je tou silou, ktorá mu umožní uplatňovať si nárok na zem božským a najvyšším spôsobom.

JEŽIŠ: Chápem. Ďakujem Ti, Otče. Ďalej?

OTEC: Blahoslavení čistí srdcom, pretože oni uvidia Boha.

JEŽIŠ: Nádherné, Otče.

OTEC: Synu, to znamená, že čistota sama osebe má schopnosť získať a dosiahnuť Božskosť. Čisté srdce je jedinečným prejavením Mojej božskej Skutočnosti.

JEŽIŠ: Chápem. Ďakujem Ti veľmi pekne, Otče. Ďalej?

OTEC: Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, pretože oni sa budú volať Božími synmi.

JEŽIŠ: Nádherné, Otče.

OTEC: Synu, to znamená, že Mojimi božskými deťmi sú tí, ktorí ašpirujú na Svetlo, ktorí sú zaplavení Svetlom. Svetlo sa v procese svojho prejavenia stáva všetko vyživujúcim a všetko napĺňajúcim Mierom.

JEŽIŠ: Chápem. Ďakujem Ti, Otče. Ďalej?

OTEC: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj ľavé.

JEŽIŠ: Nádherné, Otče.

OTEC: Synu, to znamená, že odpúšťanie je zďaleka najlepšou vlastnosťou aj u Mňa, aj u všetkých ľudských bytostí. Ak ťa nevedomosť raz udrela a ty si nevedomosti odpustil, nie je záruka, že ťa opäť neudrie. Ale ak povieš nevedomosti, že ak ťa chce opäť udrieť, si viac než pripravený odpovedať svojou zbraňou odpúšťania, nevedomosť zistí, že tvoja zbraň je nekonečne silnejšia než jej zbraň. Tvoja zbraň má Svetlo a šíri Svetlo, kým jej zbraň, ktorá je temnotou, je samý zmätok. Ak zotrváva v úplnom a stálom zmätku, ako môže pokračovať v boji proti svojmu protivníkovi, Svetlu, ktoré je všetko milujúce a všetko napĺňajúce?

JEŽIŠ: Chápem. Ďakujem Ti, Otče, ďakujem. Ďalej?

OTEC: Ak dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá ruka.

JEŽIŠ: Nádherné, Otče.

OTEC Synu, znamená to, že človek získa veľký pocit zadosťučinenia, ak vidí, že ho niekto pozoruje, keď dáva niečo iným. To zadosťučinenie, ktoré je výsledkom verejného vystúpenia, okamžite vytvára pýchu. čo je pýcha, ak nie okamžité a úplné sebazničenie?

JEŽIŠ: Chápem. Ďakujem Ti, Otče, ďakujem. Ďalej?

Scéna 16

JEŽIŠ: Som Žid, ale Židia ma neprijímajú. Nenávidia ma, hoci som ich prišiel zachrániť. Taký je môj osud. Napriek tomu viem, že jedného dňa ma prijme celý svet, bude ma milovať a zbožňovať. Viem, že nie som iba pre malú časť ľudstva. Patrím celému ľudstvu. Ale tí, ktorí ma prijímajú a prehlasujú za svojho vlastného, sú nepochybne tými, ktorých milujem. Moje dni sú zrátané. Mám dvanásť žiakov. Jeden z nich, Judáš, ma zradí. Vydá ma do rúk nepriateľa. A potom ma ukrižujú.

(Všetci žiaci sú zdesení.)

ŽIACI: Judáš! Judáš! Judáš zradí nášho Pána!

JUDÁŠ: Nemožné, nemožné! (Dotýka sa Ježišových nôh.) Pane, je niečo, čo môžem robiť bez tvojho vedomia alebo bez tvojho súhlasu, alebo aspoň bez tvojho privolenia? Viem, Pane, tvoje slová sa potvrdia. Ale Pane, zdá sa mi, že si to ty, kto ma vybral na to, aby som hral túto nepredstaviteľnú úlohu v tvojej kozmickej hre.

JEŽIŠ (usmieva sa a žehná mu): Judáš, máš pravdu. Pravda, svet ťa bude nenávidieť. Ale svet nevie, že všetko je predurčené. Takže Judáš, zahraj svoju úlohu dobre, keď udrie tvoja hodina.

ŽIACI: Pane, naša hodina už udrela. Chceme zahrať svoju úlohu dobre.

(Všetci schmatnú Judáša a začnú ho biť a kopať.)

JEŽIŠ: Stojte! Prestaňte, lebo od vás okamžite odídem. Judáš koná správne. Jeho zrada je predurčená. Čo môže teraz robiť? A čo ja môžem teraz robiť? Iba Otec Nebeský vie, čo je najlepšie pre Judáša a čo je najlepšie pre mňa a čo je najlepšie pre vás všetkých.

ŽIACI: My vieme, čo je pre nás najlepšie!

(Opäť začnú Judáša biť.)

JEŽIŠ: Prestaňte! Prestaňte! Ak nie, opustím vás navždy.

PETER: Pane, si veľký. Si božský. Pre teba je ľahké odpustiť špinavému zradcovi a darebákovi ako je Judáš. Ale my sme smrteľníci, obyčajné ľudské bytosti. Ako mu môžeme odpustiť my?

JEŽIŠ: Peter, rovnako, ako ja odpúšťam vám. Peter, jedného dňa ma zaprieš — nie raz, nie dvakrát, ale trikrát. Trikrát za sebou za jeden krátky deň!

PETER: Ja? Nemožné! Kedy? Prečo?

JEŽIŠ: Áno, Peter, budeš to ty a nikto iný, kto ma zaprie. Myslíš si, že to je nemožné. Ale ja ti hovorím, Peter, nie je to iba nemožné; je to nevyhnutné. Je to všetko predurčené. Neplač, neplač, Peter. Mal som ťa najradšej. Vždy ťa budem mať najradšej. Keď opäť udrie hodina, budeš to ty, kto ponesie moju zástavu Pravdy a odomkne dvere môjho srdca, aby ľudstvo uvidelo Svetlo Môjho Otca. Veľmi ma miluješ. Preto si želám, aby si sa staral o ostatných žiakov, ktorí sú mojimi baránkami, mojimi ovečkami.

PETER: Pane, urobím to. Určite to urobím. Pane, ty si Pánom Lásky. Si Pánom Súcitu. Si Pánom Odpustenia.

JEŽIŠ: Nie, nie. Som len synom naplnenia. Môj Otec je Pánom Lásky. Môj Otec je Pánom Odpustenia.

FILIP: Pane, uvidíme niekedy tvojho Otca?

JEŽIŠ: Určite. Filip, mám ti povedať najvyššiu pravdu? Ten kto videl mňa, videl môjho Otca, pretože ja a môj Otec sme jedno. Deti, chcem vám porozprávať jeden zábavný príbeh:

Boli raz traja synovia jedného otca: najmladší, prostredný a najstarší. Najmladší syn povedal: „Otec je v Nebi.“ Prostredný syn povedal: „Kráľovstvo Nebeské je v tvojom srdci.“ Najstarší syn povedal: „Ja a môj Otec sme jedno.“

Najmladšiemu synovi Otec povedal: „Synu, ďakujem ti za tvoju víziu.“ Prostrednému synovi Otec povedal: „Synu, ďakujem ti za tvoje poslanie.“ Najstaršiemu synovi Otec povedal: „Synu, ďakujem ti za tvoju jednotu.“

Moje sladké deti, Otec ma požiadal, aby som išiel na tento svet. Poslúchol som Ho. Požiadal ma, aby som ukázal svetu Jeho Svetlo. Poslúchol som Ho. Splnil som všetky Jeho žiadosti. On splnil svoje sny cez môj oddaný a odovzdaný život. Teraz chce, aby som sa k Nemu vrátil, preto som pripravený. Deti, môj Otec mi vás všetkých dal. Teraz, na konci mojej pozemskej cesty, Mu vás všetkých vraciam späť. Ja nie som ničím. On je Všetkým. Je pre všetko. On je Všetkým. Je pre všetkých.

Judáš, poď sem, prosím. (Judáš ide a sadne si k Majstrovým nohám.)

Nimitta matram bhava. Buď iba nástrojom.

(Judáš spieva.)

Dnes, dnes, dnes

zajtra a navždy

JEŽIŠ: Peter, poď sem, prosím. (Peter ide a sadne si k Majstrovým nohám.)

Nimitta matram bhava. Buď iba nástrojom.

(Peter spieva.)

```

si prišiel na tento svet prachu a hliny.

a dať mi vznešenú úlohu

```

Scéna 17

JEŽIŠ: Áno, robil som zázraky a moje zázraky boli mnohé a rozmanité. Utíšil som búrky. Liečil som telesné choroby. Vrátil som zrak slepým. Dokonca som vzkriesil mŕtvych k životu. Ale svet nikdy neuverí, že považujem svoje zázraky prinajmenšom za druhoradé z hľadiska dôležitosti. Prišiel som na tento svet odhaliť môjho Pána, môjho Otca, ktorý je v Nebi. Ak niekto uverí vo mňa kvôli mne samému, potom je nekonečne väčší, než tí, ktorí veria vo mňa iba kvôli mojím zázrakom. A opäť, pre nedostatok viery v ľuďoch som nechcel robiť zázraky v Nazarete. Nemalo by to zmysel. Pre mňa je každý zázrak prejavením Božej Moci Svetla. A keď to ľudia nevedia správne prijať, iba to podporuje ich zvedavosť; vôbec to nepomôže zvýšiť ich vedomie. Preto je absolútne nevyhnutné, aby Božia Moc Svetla bola usmerňovaná Božou Najvyššou Múdrosťou. Ale kto mi uverí, že mám moc robiť zázraky pred tvárou všetkých neveriacich, skeptikov a tvrdých ateistov? Beda, nikto mi nerozumie. Nikto ku mne nepríde naplniť môjho Pána Jeho božským Spôsobom.

(Ježiš spieva)

```

nikto neprišiel a nikto nepríde.

Plakal som pre Jeho úsmev

Bezsenne vo mne On pestuje

Scéna 18

JEŽIŠ: Matka, prosím, zaspievaj mi pieseň. Kiežby som mal taký hlas ako ty.

MÁRIA: Synu, kiežby som mala také osvietené srdce ako ty.

JEŽIŠ: Matka, prosím, spievaj.

(Mária spieva.)

```

môj život bude pokračovať so svetlom krásy,

môj život skončí s Výšinou Božskosti.

JEŽIŠ: Matka, v Nebi mi bude chýbať tvoj dojímavý hlas. O niekoľko dní ma ukrižujú.

MÁRIA: Ach nie, to je nemožné! Nedovolím, aby sa to stalo. Môj milovaný synu, nepoužiješ svoju božskú moc, aby si sa zachránil? Prosím ťa, urob to, syn môj. Budem taká šťastná, taká hrdá a vďačná.

JEŽIŠ: Aby som ťa potešil, Matka, urobil som svoj prvý zázrak na svadobnej hostine. Premenil som vodu na víno. Aby som ťa znovu potešil na konci svojej životnej púte, urobím ďalší zázrak, Zázrak zázrakov. Pretože môj nebeský Otec chce, aby som sa k Nemu vrátil, budem sa musieť vrátiť. Ale tri dni po smrti opäť prídem a stretnem sa s vami všetkými. Tento zázrak nemá obdobu v histórii stvorenia nášho Pána.

Takže Matka, Matka môjho srdca, poteším ťa iným spôsobom. Nezachránim svoje telo, ale dokážem svetu, že som nesmrteľný, že som večný. Hoci telo je smrteľné, duša je nesmrteľná. Toto telo zohralo svoju úlohu. Prečo by malo zostávať dlhšie na zemi? Matka, čoskoro sa aj ty pripojíš ku mne v Nebi.

MÁRIA: Naozaj? Veľmi si želám, synu, aby sme mohli odísť spolu!

JEŽIŠ: Matka, tvoja hodina ešte neudrela, ale čoskoro udrie.

(Vstúpi Mária Magdaléna, plače.)

MAGDALÉNA: Pane, včera v noci sa mi prisnil hrozný sen. Vo sne som videla, ako ťa ukrižovali. Na kríži si si pýtal piť a oni ti dali trochu vína. Vypil si to víno, potom si sklonil hlavu a povedal si: „Dokonané je.“ Môj sen bol taký živý. Pane, tento sen nemilosrdne trhá moju vnútornú bytosť. Moje srdce je celkom zlomené. Pane, prosím ťa, povedz mi, že môj sen bol iba mentálnou halucináciou a nezakladá sa na pravde.

JEŽIŠ: Videla si ešte niečo?

MAGDALÉNA: Áno, videla som ešte viac. Videla som niečo neuveriteľné. Tri dni po svojej smrti si sa objavil predo mnou. Videla som ťa živo. Bežala som to povedať Petrovi a tvojim ostatným žiakom. Všetci uverili okrem jedného.

JEŽIŠ: Kto to bol? Kto ti neuveril?

MAGDALÉNA: Bol to ten nešťastný Tomáš.

(Vstúpi Tomáš.)

TOMÁŠ: Magdaléna, počul som tvoj rozhovor s Pánom. Aj ja som mal podobný sen. Vo svojom sne som videl ešte viac. Pán vo svojej nekonečnej Štedrosti spôsobil, že som mu neomylne uveril a povedal: „Veríš mi, pretože ma vidíš. Šťastní sú tí, ktorí mi uveria bez toho, že by ma videli.“

(Tomáš spieva.)

```

so strachom začalo moje srdce,

všetko v tomto najkratšom okamihu.

JEŽIŠ: Výborne, výborne, nikdy som nevedel, že máš taký krásny hlas. Tomáš, tvoj sen obsahuje veľa skutočnosti. Magdaléna, tvoj sen sa čoskoro zmení na skutočnosť. Magdaléna, prosím zaspievaj mi pieseň. Už si mi dlho nespievala.

(Magdaléna spieva.)

```

keď som sa potkýnala a potkýnala.

a ďaleko za nekonečnú Diaľku môjho Cieľa

„Choď ďalej, choď ďalej!“

JEŽIŠ: Magdaléna, som s tebou spokojný. To, čo Otec potrebuje, je čisté srdce, a ty ho máš v hojnej miere. Čisté srdce je jedinečný poklad. Počula si, ako som povedal pred niekoľkými mesiacmi, že tí, ktorí sú čistého srdca, sú blahoslavení, pretože uvidia Boha. Ty uvidíš Boha vo mne.

MAGDALÉNA: Pane, ja som už v tebe Boha uvidela. Navyše, vidím ťa iba ako Boha. Ty nie si nič iné ako tvoj nebeský Otec. Ty robíš všetko. Ale dávaš Mu všetky zásluhy. Také šľachetné je tvoje srdce.

JEŽIŠ: Milá Magdaléna, mýliš sa. Môj nebeský Otec je jediný, kto koná. Ja som iba Jeho nástroj.

```

Nimitta matram

Nimitta matram

Scéna 19

KRIŠNA: Ach, Ježiš spieva na zemi moju obľúbenú pieseň. Ako dušeplne ponúka bohatstvo mojej piesne ľudstvu. Nie, musím byť celkom úprimný. Tá pieseň nie je moja. Nezložil som tú pieseň. Bol to náš najvyšší Otec, kto zložil tú pieseň. Naučil ma tú pieseň a ja som ju spieval na zemi. Tú istú pieseň naučil Ježiša a on ju spieva na zemi tak dušeplne a tak plodne.

Ach, dnes sa náš Ježiš vracia domov. Ako ťažko pracoval, najmä posledné tri roky na zemi. Potrebuje a zaslúži si trocha odpočinku tu v Nebi. (Nahlas zakričí.) Ráma, Budha, kde ste? Poďte sem, prosím. (Vstúpi Ráma a Budha.) Náš brat Ježiš sa dnes vracia. Otec mi toto posolstvo odovzdal dnes ráno.

RÁMA a BUDHA: Otec ti vždy hovorí všetko prvému. Si jeho najobľúbenejším synom.

KRIŠNA : Vôbec nie. My všetci sme jeho najobľúbenejšími synmi. Čo má chudák Otec robiť? Ráma, včera večer si musel vybojovať odvážny boj proti Satanovi a silám nevedomosti. Preto si bol ráno na smrť unavený. Prirodzene, musel si ráno dlho spať. Otec nechcel rušiť tvoj zdravý spánok.

Budha, ty si vstal ráno veľmi zavčasu a začal si meditovať. Dostal si sa do najhlbšieho tranzu. Keď ťa Otec videl v tvojom zvyčajnom tranze, nechcel ani teba vyrušovať. A čo som robil ja dnes ráno? Hral som na svojej flaute a spomínal som na svoju Lílu vo Vrindavane na zemi so svojou božskou Radhou a so svojimi božskými gópiami, mojimi úplne oddanými a celkom odovzdanými nasledovníčkami. Pretože som ani nespal, ani nemeditoval, Otec prišiel ku mne a odovzdal mi posolstvo o dnešnom Ježišovom príchode.

RÁMA a BUDHA: Krišna, si sladkosťou a záujmom pre všetkých svojich oddaných. Pre nás, tvojich bratov, si samá šikovnosť a múdrosť. Nie div, že ťa svet, zvlášť India, tak miluje.

KRIŠNA: Brat Ráma, brat Budha, nemárnime čas. Náš brat Ježiš čoskoro príde. Jeho ukrižovanie ma úplne šokovalo.

BUDHA: Bol som jednoducho zdesený, keď som o tom nedávno počul od Otca.

RÁMA: Keď mi Otec povedal o Ježišovom ukrižovaní, bol som proste zahanbený. Urobil toľko pre zem a zem sa mu odpláca tým, že mu ponúka ukrižovanie. Zem nie je pre nás pripravená.

BUDHA: Zdá sa, že zem nikdy nebude pripravená.

KRIŠNA: Kvôli mne, kvôli Otcovi, pripravme sa prijať Ježiša. Urobme mu najkrajší trón.

(Urobia zlatý trón. Ježiš vystúpi a zjaví sa. Vítajú ho veľmi nadšene a posadia ho na trón. Vstúpi Otec.)

OTEC (žehná a objíma Ježiša):

```

Videl som tvoju trpiacu tvár.

Videl som tvoje odpúšťajúce srdce.

Objal som tvoju osvecujúcu dušu.