Moja pokora

Boh je môj Nadriadený, môj jediný Nadriadený. Cítim k Nemu pokoru. To je moja najvyššia povinnosť. Božie deti sú mi rovné. Cítim k nim pokoru. To je pre mňa absolútna nevyhnutnosť. Hrdosť mi je podriadená. Cítim k nej pokoru. To je moja najistejšia istota.

Moja pokora nie je popretím seba samého. Moja pokora ticho potvrdzuje to, čo vo svojom vonkajšom svete skutočne mám, a to, čím vo svojom vnútornom svete určite som.

Moja pokora nie je nedostatkom sebalásky. Ja sa milujem. Naozaj. Milujem sa, pretože vo mne hrdo dýcha najvyššia Božskosť.

Domýšľavosť mi hovorí, že ľahko môžem zničiť svet. Namyslenosť mi hovorí, že svet je pri mojich nohách. Moja pokora mi hovorí, že nemám schopnosť ani túžbu zničiť svet. Moja pokora mi hovorí, že svet a ja máme reálnu schopnosť a úprimnú túžbu plakať po dokonalej dokonalosti. Moja pokora mi ďalej hovorí, že svet nie je pri mojich nohách, vôbec nie. Oddane vediem svet k jeho sebauvedomeniu. Svet ma milujúco a otvorene vedie k môjmu sebaprejaveniu.

Keď som celkom pokorný, nepodceňujem ani nepreceňujem svoj život. To, čo robím, je, že posudzujem svoj život presne tak, ako ho posudzuje môj Najvyšší Pán.

```

Vlastníkom mojej duše je Božské.

Vlastníkom môjho srdca je úprimnosť.

Vlastníkom mojej mysle je jasnosť.

Vlastníkom môjho vitálu je schopnosť.

Vlastníkom môjho tela je čistota. ```

From:Sri Chinmoy,Piesne duše, TEMON, Bratislava, 1993
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/sns